..DREAM..

Eleven :*

6 votes-new part :D

Písalo sa v ňom: ,,Slovenský hokejový útočník pôsobiaci v tíme Detroit Red Wings Tomáš Tatar (24) a jeho priateľka Lucia Slaninková (23) si užívajú spoločne strávené chvíle vo Vysokých Tatrách."

Ja som len vyvaľovala oči na monitor a nemohla som uveriť tomu čo som tam videla.

Aj keď sa mi do oči tisli slzy čítala som ďalej: ,,Tomáš a jeho priateľka Lucia si spolu užívajú spoločnú dovolenku vo Vysokých Tatrách, len deň potom, ako sa tento skvelý hokejový útočník vrátil z pobytu na Floride. Fotky, ktoré táto krásna modelka pridala na svoj instagram hovoria o tom, že im to v súkromí skvele klape."

Už som to ďalej nemohla čítať a tak som notebook od zúrivosti zatvorila tak silno, že som počula, ako v ňom niečo prasklo. Keď som ho znovu, otvorila celá obrazovka bola puknutá.

,,No super" povedala som si v duchu a už som nemohla zadržať príval sĺz, ktoré sa mi v priebehu sekundy spustili...O chvíľu som začula ako v zámke štrkotajú kľúče.

,,Alex, som doma!!" zakričal na mňa Matt z dverí.

Ja som mu neodpovedala a len som ďalej plakala.

,,Alex, čo sa stalo???"

,,Mal si pravdu."

,,V čom??"

Na to, aby to pochopil mu stačilo len jedno sprosté meno a ja som mu to povedala: ,,Tomáš."

,,Čo skrýval??"

,,To že ma priateľku, ktorú miluje tak, že spolu trávia spoločnú dovolenku niekde v Tatrách!!" povedala som mu nahnevane.

,,Čo budeš teraz robiť??" spýtal sa ma.

,,Neviem. Mohol by si ma nechať prosím ťa samú??"

,,Dobre Alex" pobozkal ma na čelo a odišiel.

Ja som sa postavila z postele a išla som sa dať trochu dokopy. Obliekla som si prvé čo mi prišlo pod ruku. Nalíčila som sa a odišla som do najbližšieho baru, bez toho, aby som dala vedieť Mattovi...

Sadla som si k baru. O chvíľu ku mne prišiel barman a spýtal sa ma: ,,Tak čo to bude??"

,,Celú fľašu Jack Daniels."

,,Ťažký deň??"

,,A čo teba do toho" povedala som mu podráždene.

Barman odišiel a o 5 minút bol naspäť aj s fľašou. Položil ju predomňa spolu s pohárom a ja som sa do nej hneď pustila...

Keď som ráno vstala bola som prekvapená, ako som sa domov vlastne dostala. Hlava ma bolela a v ústach som mala vyprahnuté ako keby som prešla 50 km po púšti bez vody.

Prišla som do kuchyne a zapla som kávovar. Hodinky na stene ukazovali niečo krátko po 8 ráno.

,,No fasa, už zasa nestihnem prvú hodinu" povedala som si v duchu.

Kým sa mi robila káva, našla som nejaké lieky na bolesti hlavy. Potom som sa išla obliecť a namaľovať, aby som aspoň vyzerala trochu k svetu. Keď som bola hotová, naliala som si kávu do prenoseného hrnčeka na oči som si dala slnečné okuliare, aby som zakryla čierne kruhy a vyrazila som do sprostej školy.

Ako naschvál znovu som prišla neskoro na hodinu pána Whitea. Otvorila som dvere ako neriadená strela a vošla som dnu. Bez jediného slova som sa usadila na svoje miesto a vytiahla som si z vrecka mobil.

,,Slečna Die..." začal učiteľ White. ,,Nechceli by ste mi niečo povedať??"

Ja som sa na neho pozrela ponad moje tmavé okuliare a s úsmevom na tvári som povedala: ,,Nie nič."

Už som iba videla ako pení. Nevenovala som mu pozornosť, teraz som mala úplne iné starosti, ako je nejaká škola, učitelia, matura či ospravedlnenie.

,,Slečna Die?? Čo keby ste si zložili tie tmavé okuliare, odložili ten mobil do tašky a začali dávať pozor."

,,Vylez mi!!" povedala som mu drzo.

Periférnym videním som si všimla, že celá trieda na mňa zazerá s otvorenými ústami.

,,Na čo zízate vy zúfalci???" spýtala som sa ich podráždene.

,,Slečna Die, asi som zle počul."

Ja som sa postavila a povedala som mu: ,,Dobre ste počuli vy starí chren."

Znovu tie pohľady, už som im nevenovala pozornosť. Táto veta ho už definitívne vyviedla z miery. Učiteľ White ma zdrapil za ruku a ťahal ma von z triedy. Ja som hneď vedela, kam ideme. Zastali sme pred riaditeľnou.

,,Výborne" povedala som mu ironicky a išla som mu zatlieskať.

Ja som si proste nevedela pomôcť a musela som to urobiť. To učiteľa White ešte viac nasralo. Zaklopal na dvere a o chvíľu vošiel dnu. Ja som znovu sedela na lavičke pred riaditeľnou.