..DREAM..

Six :)

Ten názov... :D vymeňte si I za E :D :D :D :D :D :D :D

„Tak a čo budeme robiť teraz?" spýtala som sa ho keď sme sa dosmiali.

„Čo keby sme niekam vypadli?"

„Kam keď ja nemôžem chodiť?"

„Tak pôjdeme autom."

Ja som sa na neho usmiala a pomaly som sa postavila z gauča. Tomáš ma nasledoval.

,,Matt idem ešte von!!!" zakričala som.

Matt otvoril dvere na svojej izbe a spýtal sa ma: „Kam??... A kedy prídeš??"

„Neviem."

„Tak do jedenástej budeš doma."

„To teraz nemyslíš vážne, však nie??" chcela som vedieť.

„Ale áno, myslím to vážne" povedal. „A teraz už choď, kým si to rozmyslím" dodal.

Ja som si zobrala svoje barle a vyšla som von, kde ma už čakal Tomáš s otvorenými dverami na strane spolujazdca. Ja som nastúpila a vyrazili sme.

Ako sme išli cestou neviem kam, uvidela som TATTO štúdio.

„Zastav!" povedala som Tomášovi.

„Deje sa niečo?"

„Nie, len som prehrala stávku s Mikeom, tak chcem splniť moju časť dohody."

„A to je?"

„Že sa dám tetovať" povedala som mu s úsmevom na tvári.

„A si si istá tým, že to chceš?" chcel vedieť. „Lebo potom sa to už nedá vrátiť späť" dodal.

„Ty sa v tom nejako vyznáš" poznamenala som. „Áno som si istá."

Tomáš sa usmial a ukázal mi svoju potetovanú ruku. S údivom som si prezerala jeho tetovania.

„Bolelo to veľmi??" spýtala som sa zvedavo.

„Prvý krát áno, ale potom sa na to dá zvyknúť."

Ja som nasucho prehltla. Tomáš ma jemne pohladil po líci a povedal mi:

„Neboj sa to zvládneš, a navyše tam budem s tebou."

Ja som sa naklonila k Tomášovi a pobozkala som ho... Potom sme vyšli z auta, vošli sme do tetovacieho štúdia. Posadili sme sa do dlhej čiernej koženej sedačky. Po chvíľke mi Tomáš niečo podal.

„Čo je to?" chcela som vedieť.

„Kniha tetovaní."

Začala som si ju prezerať...Asi po 20 minútach mi do oka padlo to pravé.

„Som rozhodnutá" povedala som Tomášovi a ukázala som na jedno tetovanie.

„Je pekné" súhlasil so mnou Tomáš.

„Ďalší" zakričal teter.

Ja som sa postavila, Tomáš ma nasledoval.

„Tak čo to bude??" spýtal sa ma tetujúci.

Ja som k nemu naklonila knihu a ukázala som na tetovanie, ktoré chcem.

„Kam?"

Po 5 minútovom uvažovaní som mu ukázala miesto. Bolo to miesto niečo vyššie, ako je moje citlivé miesto.

Ja som sa usadila do kresla a zavrela som oči. Tomáš ma chytil za ruku. Teter začal so svojou prácou. Musela som sa veľmi ovládať, aby som sa nemykala a nekričala...Po 45 minútach bol koniec a ja som si vydýchla. Zišla som dole z kresla a pozrela som sa na to do zrkadla. Ostala som v úžase.

„Ako dlho to bude červené?"

„Tak jeden, dva dni viac nie" odpovedal mi teter.

„Tak, ako to vyzerá??" spýtala som sa Tomáša.

„Nádhera" povedal a pobozkal ma.

Zaplatila som a vyšli sme von. Nastúpili sme do auta a viezli sme sa niekam preč.

„Kam to ideme?"

„Nepoviem" povedal Tomáš a široko sa na mňa usmial.