𝔹𝕖𝕔𝕒𝕦𝕤𝕖 𝕆𝕗 𝕋𝕙𝕖 𝔻𝕒𝕟𝕔𝕖

.6.

   Zobudila sa v posteli. Bola tam tma.  Vedľa nej sedela postava. Už len silueta je povedala že je to Hyunjin. 'Už zase..' Posadila sa. On nijako nezareagoval. Driemal. Postavila sa a pomali, potichu odišla z izby. Ocitla sa v kuchyni, no nevipadala normálne. Bolo to také....temné? Pochmúrne? Staré noviny ležali na stole ktorých rok sa nezhodoval s prítomnosťou. Rok 1992. Zobrala ich do rúk a začala ich čítať.

'Žena(32) bola napadnutá pouličnimi "upírnmi" ako si skupinka hovorí. Do krku jej zapichli ostrí predmet s dvoma hrotmi. Nebiť okoloidúcich žena by zahynula.'

   Pokrutila hlavou a noviny hodila späť na ich miesto. Obzerala so okolo keď zbadala postavu ktorá ju ticho sledovala.

   "Kto si? Kde som? Prečo je tu aj Hyunjin?" Postava neodpovedala, miesto toho sa viparila ako para nad hrncom. 

   "Čo to ?" Neveriac hľadela na miesto kde len pred chvíľkou stala temná postava.    

   "Čo je ? Niečo sa stalo? " Ozval sa Hyunjin za jej chrbtom. Coraline sa na neho pomaličky otačala aby sa uistila že to není ďalši "prízrak".

   "Ou... Ahoj Hyunjin.  Ehm.. kde som? "

   "U mňa. V p...Na internáte."

   "Aký je rok?"

   "Prečo sa pýtaš?"

   "Odpovedz mi." Založila si ruky na hrudi.

   "Dvetisííc..."

   "Nerozmýšľaj nad tým!"

   "Dvetisíc.......fxck!"

   "Ty žiješ v inom roku?! Čo je toto!? Kde som?!"

   "Je rok tisícdeväťsto tridsaťpäť. Sme v Soule a si u mňa. Spala si više troch týždňov." Prišiel k kuchynskej linke a nalial si vodu.

   "Prosíš si?" Ponúkol ju.
   "Ako to že je tisícdeväťsto tridsaťpäť?" Nebola veľmi prekvapená čož prekvapilo aj ju.

   "Hovorí sa tomu slučka. Poznáš film 'Domov pre neobyčajné deti slečny Pellegrinovej'? Tak je to niečo také." Odpis si.

   "Čo si?" Sadla si. Hyunjin nalial do druhej šálky vody a podal jej ju.

   "Hovorí sa mi strážny anjel. No nevedel som splniť svoju povinnosť a poslali ma do pokla odkiaľ má taktiež vykopli. Nakoniec som sa dostal do roku ty vieš a spravil som si malinkú slučku."

   "Koho si?" Zvedavo sa ho vypytovala na všetko okolo nej.

   "Teraz dovoľ dať mne jednu otázku. Vieš prečo ťa Binie tak chcel?"

   "No..."

   "Ja tomu hovorím podoba ducha. V tvojom malinkom tele sa schovala duša priateľky môjho priateľa a keďže si ju Bin pamätá tak ju v tebe vidí."

   "Lenže JA nie som ona, ja nie som OMIA."

   "Jemu to nevysvetlíš." Postavil sa a podišiel k poličke s knihami do ktorých boli aj zapletené fotky.

   "Poď sem," nakázal jej. Prišla k nemu a hľadel na rovnaké miesto ako on. Na fotku jeho, Bina, Hana a dievčaťa.

   "Ona je Omia Shi," Ukázal na ňu a potom ju potlačil k zrkadlu," a toto je moja kamarátka Coraline." Vtedy si všimla koľko sa podobajú. Otočila sa späť na Hyunjina.

   "A to není všetko." Išiel do chodby a v nej zabocil doľava. Ona išla za ním.

   "Ako to myslíš?" On vytiahol knihu ktorú začal čítať.

   "Anjelska duša v tele človeka sa nemôže pamätať všetko ale zároveň nezabudne. Zároveň ak duša sa dostala do neba a stala sa či len dočasným anjelom tak aj po nájdení tela bude mať schopností ktoré nadobudol v nebi." Dokončil a zatvoril ju. Coraline sa točili všetky kolieska v hlave ale aj tak jej to do hlavy nešlo.

   "Tvoja hlava nefunguje. Si ANJEL!" Zdôraznil posledné slová. Coraline vôbec neodpovedala ani sa nevrátila prekvapene.

   "A ty si koho strážny anjel? Stále si mi neodpovedal." Hyunjin len pokrilutil hlavou a sadol si do fotelky vedľa neho. Coraline len nedočkavo čakala na odpoveď.

   "Vážne to tak veľmi chceš vedieť?"

   "Nemala by som to vedieť keďže som už raz skapala?"

   "Taká bola aj Omia."

   "Asi som také preto lebo vo mne je duša Omií. Logika!" Ukázala si na hlavu.
Hyunjin sa nad ňou len zasmial.

   "Ja Hwang Hyunjin, anjel strážny povolaný chrániť je strážcom

Coraline Eva Evans. Voľakedy Omií Shi."

(624 slov)