𝔹𝕖𝕔𝕒𝕦𝕤𝕖 𝕆𝕗 𝕋𝕙𝕖 𝔻𝕒𝕟𝕔𝕖

.11.

/Deň odchodu aka D1/

   Všetky kufre sú už v autobuse ale aj tak stoja vonku z neho lebo sa žiaci začali hádať o miesta a preto ich začal rozsadzať učiteľ. Coralline to ani tak nevadilo, keďže sedela úplne vzadu s Hyunjinom. Lepšie to byť nemohlo. Strčila si slúchadlá do uší a začala si čítať knižku.

   "Vážne?"

   "Čo? Ja chcem aspoň trošičku trošilinku relaxovať pred tým ako ma budú týrať s lyžami." Hyunjin jej na to nevěděl nič povedať a tak ju nechal tak. Pozeral sa von oknom a neriešil hluk, ktorý začal hneď ako odišli z parkoviska.

    Dorazili na ich miesto. Nebol to nejako veľký hotel a lyžiarske stredisko nebolo tiež ďaleko. Všetko bolo okej. Zobrala si kufor a išla dnu.

   "Izba 304." Učiteľka jej dala kľúč a vstúpila dnu. Tri postele, dostatočne veľká kúpeľňa a jedna obrovská skriňa. Není to tak zle. Prišla k poslednej posteli ale nebola by to ona keby do nej nekopala.

   "Ahh!!" Sadla si na posteľ a chytila si bolavú nohu.

   "Čo sa stalo keď kričíš ako na lesy?" Do izby vošla Ryujin aj s Nayeon.

   "Kopla som do postele." Obe baby sa začali smiať ako šibnuté.

   "Yaa! To není sranda!" Ani ona to nevidržala a začala sa smiať.

   "Všetci na chodbu!" Zakričal učiteľ. Coralline tam dokryvala.

   "Máte polhodinu na vybalenie a potom sa čakáme pri schodoch na obed. Môžete ísť." Všetci zaliezli do izieb.

   Niekto zaklopal. Čakali že to bude učiteľ či ich triedna ale keď Cora otvorila pred dverami stál Hyunjin.

   "Prídeš večer do mojej izby? Číslo je 311."

   "Možno. Ak nezomriem od bolesti alebo ak sa nezabiješ na svahu."

   "Dobre. Dávaj si pozor."

   Na svahu bolo málo ľudí a všetkých priradili do skupín. Cora mala to šťastie že bola v skupine s Jeonginom, Hanom a Minhom. Mohli sa zabávať.

   "Coraaaaaaa!" Kričal na ňu Han keď preletel okolo nej.

   "HEJ DÁVAJ POZOR!!" Zakričala mu naspäť. Išlo to tak rýchlo a ani si nevšimla že Minho spadol.

   "Si ok?"

   "Som." Postavil sa a tak isto ako Han tak aj on okolo preletel ako strela.

   "ČAKAJTE ĽUDKOVIA!" Išla za nimi.

    Išli spolu na lanovku. Han radšej zavrel oči a tak isto aj Minho, len Jeongin a Cora  sa obzerali a obdivovali tú krásu.

   "Otvorte oči už tam budeme." Nakázala im aj keď to nebola pravda a oni sa aj tak nechali nachytať.

   "Ešte tam nie sme!" Han sa držal jej ruky ako kliešť.

   "Nie ale vy ste kurňa posratý."

   "Ty sa nebojíš?"

   "Nie."

   Už bol čas na večeru a učitelia sa vracali aj so žiakmi to ale najskôr museli čakať na pomu. Coralline tam bola ako prvá no nečakala čo sa stane.

   "NEBRZDÍM!" Zakričal Hyunjin a narazil do nej zo zadu.

   "Prepáč." Zasmial sa a ona tak isto. Nemôže sa hnevať, myslel to ako vtip.

   "Vieš čo?"

   "No daj."

   "Zajtra idem na svah s vami."

   "To je super." Usmiala sa a posunula sa ďalej v rade. Keď si všimla čo sa stalo s Ryunjin keď bola na pome tak sa zasmiala. Lyže sa jej prekrýžili a padla z nej. Musela sa vrátiť na koniec rady. No čo už...smola.

   Večera ubehla rýchlo. Učiteľka im dovolila ísť hneď ako dojedia na izby tak aj odišla. Za ňou utekal Hyunjin.

   "Niečo si mi sľúbila."

   "Prídem neboj. A vlastne kto je s tebou na izbe?"

   "Han, Minho a Jeongin. Dobrá náhoda."

   "To je"

   "No vieš... chcel som sa ťa niečo opýtať." Otočil sa jej čelom.

   "Ja..."

    Zrazu tam nabehla Nayeon, "Cora! Poď už. Musime sa porozprávať." Chytila ju a ťahala k nim do izby.

   "Nayeon, čo to malo znamenať?"

   "Ver mi. Máš šťastie že som ťa zobrala."

   /D2/

   Podstate všetko išlo rovnako. Vstala, išla na raňajky, pripravila sa a išli sa lyžovať až do obeda.  Potom sa vrátili a išli na obed. Ryujin si sadla s Coralline k chlapecom. Tam sedela aj Yeji.

   "Ahojte." Pozdravila ich Cora a Ryujin len na pozdrav kývla rukou.

   "Čauko, kakavko." Zasmiala sa Yeji.

   "Ako vám to išlo dnes?" Opýtal sa Han s očami len pre Ryu. O Jisungovi je známe že má zálusk na Ryujin ale niekedy to malinko 🤏 preháňa. Ako aj teraz.

   "Dobre Hanie," a o Ryujin je známe že sa rada s ním pohráva ale pár krát je to také až si ľudia myslia že s ním chodí.

   "Takže, sme všetci?" Začal učiteľ. "Dnes sa stala menšia nehoda, Seungmin si zlomil ruku a tak odišiel dnes domov. Ešte som chcel že v štvrtok je možné si objednať pizzu. To je asi všetko. Dobrú chuť." Všetci sa v ten moment rozutekali k jedlu len jediný stôl nikam nešiel.

(758 slov)