𝔹𝕖𝕔𝕒𝕦𝕤𝕖 𝕆𝕗 𝕋𝕙𝕖 𝔻𝕒𝕟𝕔𝕖

.4.

   Coraline sa začínalo dariť s deťmi lepšie vychádzať a stále bola s Hyunjinom. Stále. I po škole. Písali si, volali, chodili von skoro každý deň. Changbin s Hyunjinom bol stále na nože ale pomalinky, doslova POMALINKY sa to zlepšovalo. Teraz ho Bin nechcel zabiť ale stále to nebolo ono. Minho a Chan spoznali Coraline lepšie a trávili dosť času spolu. Felix sa v škole už týždeň neobjavil a mala o neho starosti. Hyunjin ani Chan o ňom nemali informácie a Minho sa mu nevedel dovolať. Bin to ani neskúšal ,hovoril že je na výlete ale to pravda nebola lebo by im to povedal.  

   Coraline išla do jedálne, sama. Hyunjin, Chan a Minho nacvičovali a Changbin ochorel. Počula kroky smerujúce k nej. Keď sa otočila nikto za ňou nestál. Pokračovala v svojej ceste a zase začula korky. Tento krát sa nestihla otočiť lebo ju niečo schmatlo a stiahlo do jednej z tried. Zakrylo jej to ústa a pritlačilo ju to k stene. V tme, ktorá vládla v triede, nevidel mu do tváre. Vrazila mu, nič. Kopla ho do píšťaly, nič. Nepustil ju.

   "Za čo si to zaslúžim?" Pustil ju. 

   "ČO TO KURŇA MALO ZNAMENAŤ?!" Strčila do neho. S ním to nepohlo. 

   "Nekrič," napomenul ju.

   "Prečo si ma sem zatiahol?" Sadla si na lavicu. Prišiel k nej. Oprel sa o lavicu.

   "Lebo mi chýbaš," približoval sa k nej.

   "Vieš...," odtiahla sa, "ja nepotrebujem chlapca. Ani sa o to nesnaž. Musím." Zoskočila z lavice a chcela odísť. Chytil ju za ruku a pritiahol ju do bozku. 

   "ZBLÁZNIL SI SA!!"

   "Do teba určite," zase sa k nej približoval. Kopla ho medzi nohy a uletela von. Nevychovaný chuj. Ani už na obed nešla. Bežala do haly. Hľadala zvuk. Zvuk ktorý vydávajú kroky jej priateľov. Aj ich nakoniec našla. V hale kde má tréningy. Vrazila do dverí.  Všetci traja sa na ňu pozreli ako na čisté zjavenie z neba, ktoré po pravde bola.

   "Cori?" Chan sa k nej prihovoril. Prišla za Hyunjinom. Čakal že zase niečo spravil zle a dostane hubovú, ale nie. Ona ho objala. Oči vyleteli nie len jemu, i Minho aj Chanovi.

   "Čo sa stalo?" Objatie jej vrátil. 

   "San." Vedeli čo myslí. Ukázal im nech idú a nájdu ho. Kývli mu a odišli. Hyunjin sa od Coraline odtiahol a pozrel jej do očí. 

   "Nestalo sa ti nič?"

   "Nie. Kam išli?"

   "O chvílku zistíš." A ako povedal tak tak sa aj stalo. Minho s Chan doniesli dobitého a krvavého Sana do haly.  Hodili ho na zem pred Hyunjina a Coraline. Hyunjin aj s Coraline sa k nemu priblížili. Hyunjin si k Sanovmu bolavému telu kľakol.

   "O čo si sa pokúšal Sanie?" Usmial sa na neho.

   "Nič, Hyunjin-ši." Hyunjin otočil hlavu a pozrel sa do zrkadiel aby videl Coraline a jej tvár, ktorá nebola práve veselá.

   "San, San. Vieš že ti neublížim. Že?"

   "Vážne?" Hyunjin sa napriahol a udrel. Sana zvalilo na zem.

   "Ale ak ide o Coraline neváham čo i len zabíjať, kamarát." Hyunjin ho za golier vytiahol na nohy. San zo strachom v očiach hľadel do tých Hyunjinovích ktoré horeli hnevom.

   "Už nikdy, NIKDY sa Coraline nedotkneš. Inak prídeš o hlavu a váhať nebudem ani ja a ani oni," otočil ho na Minha s Chanom.

   "Rozumieme si?"

   "Áno." Pustil ho. San sa rozbehol von. Coraline prišla k nemu. 

   "Museli ste mu tak ublížiť?"

   "Myslíš že by mu vyhrážky pomohli?" Coraline priznala že by to s ním veľmi nepohlo.  Išli domov. Coraline vošla do izby a v momente zaspala ale o Hyunjinovi sa to povedať nedalo. Po asi troch hodinách zaspal.

   Coraline tam s nimi ostala a po ich tréningu ,do ktorého sa zapojila aj ona, si išli na obed. Išli do nejakého malinkého bistra kde pracoval ich kamarát, Seungmin. Vypadal ako štena čo sa Coraline zdalo strašne zlaté. Hyunjinovi žiarlivosť vrela vrela v krvi. Neznášal keď sa okolo nej motali iný. A je jedno či jeho priatelia, ženy, cudzí či deti okrem tie z tréningu.

   Chlapci odišli domov. Hyunjin s Coraline ostali v parku.

   "Hyun? Našli ste už Felixa?"

(665 slov)