𝔹𝕖𝕔𝕒𝕦𝕤𝕖 𝕆𝕗 𝕋𝕙𝕖 𝔻𝕒𝕟𝕔𝕖

.8.

Išli do školy. Celá cesta bola potichu. Coraline sa okolo seba obzerala a Hyunjin sledoval ju. Ona to celý čas vedela že ju sleduje a nechala ho tak. Načo mu bude ničiť pekný výhľad. (AN: Áno, Coraline má sebavedomia až nad hlavu)

   Prišli k školskej bráne a čakali na Felixa, Hana a Minha. Chan ževraj "ochorel" a Bin nepríde. Coraline zbadala prvého z party, Felixa.

   "Felix!" Mávala mu. Felixovi sa vykúzlil úsmev na perách.

   "Ahojte ľudkovia." Pozdravil ich. Na to sa začal smiať.

   "Čo ti je vtipné?" Hyunjin nechápal.

   "BOO!!" Zakričal Han a ruky dal na Coraline ramená. Zľakla sa a následne sa začala smiať. Hyunjinov to tak vtipné nebolo. Zrazu sa do toho objavil aj očakávaní Minho aj s nejakou krabicou.

   "Všetko najlepšie Coraline!" Zablahoželali jej tý traja. Hyunjin prekvapene pozrel na nich. On o tom nevedel.

   "Ďakujem chlapci, nemuseli ste," usmiala sa na nich. Tešila sa že si na ňu spomenuli.

   "Ja... hneď som tu" Hyunjin ušiel. Coraline vedela že niekto na ňu určite zabudne ale nečakala že to bude práve Hyunjin. To ju jemne sklamalo.

   Hyunjin sa vrátil domov a hľadal tu taštičku. Vedel prečo ju kúpil ale netušil kedy ich má. Nečakal že ich má dnes. Hneď aki ju našiel tak bežal za nimi no oni už išli do tried. Bežal do tej svojej a cez prestávku si ju odstavý.

   Profesorka vošla do triedy no to už Coraline zaspala. Nemá meškať.

   "Pani Evans?" Ohlásila ju. Nič. Prišla k jej ľavici a buchla po nej. Na to Coraline rýchlo vstala.

   "V mojej triede sa nespí, pani Evans. Za to pozbierate domáce úlohy." Dala jej trest.

   "Pani profesorka...aké domáce úlohy?"  Profesorka sa na ňu nahnevane pozrela.

   "Mi nechcite povedať že nemáte úlohu."

   "Ospravedlňujem sa ale ja som tu nebola vyše troch týždňov, tak ako o Tom mám vedieť?" Profesorka dala ruky v bok a prišla k Coraline.

   "Máte mobil?"

   "Áno."

   "Viete písať?"

   "Áno."

   "TAK PREČO STE NIEKOMU NENAPÍSALA!" Vykríkla.

   "Viete... Po zobudení ma nenapadlo hneď že ' musím si vypýtať úlohy lebo som nebola v škole kvôli tomu že som odpadla a spala vyše troch týždňov!!'" Rázne povedala. Profesorke to bolo jedno.

   "Pozbierajte tie úlohy a ste aj po škole, mladá pani." Bolo posledné čo jej povedala a vrátila sa za katedru.

   Zazvonilo a všetci sa hrnuli von z triedy okrem Coraline. Má to ale nádherné narodeniny. Chcela byť chvíľku sama no to jej dopriate nebolo. Dnu vošiel Hyunjin.

   "Ahoj Cora," milo sa jej pozdravil.

   "Čau."

   "Čo je? Niečo sa stalo?" oprel sa o jej ľavicu.

   "Som po škole na moje narodeniny, ty si na ne zabudol ešte niečo?" Postavila sa oproti nemu.

   "Ja som na nič nezabudol."

   "Tak načo si ráno zdrhol? Aby si kúpil nejakú lacnú čokoládu alebo dezert. Myslíš že neviem čo ľudia robia keď niečo zabudnú?" Hyunjin ju chytil za ruku.

   "Ja len viem že som ti nekúpil lacnú čokoládu či dezert, ale som sa posnažil. To som predtým nikdy pre teba nespravil." Zasmial sa. Coraline stále držala vážny výraz. Hyunjin vytiahol taštičku a podal jej ju.

   "Malý ale od srdca." Usmieval sa. Coraline ju zobrala a otvorila. Boli v nej dve krabičky od šperkov. Jednu vitiahla a zbadala prsteň. Neveriacky sa na neho pozrela. Zavrela ti a vytiahla druhú. V nej bola retiazka na krk s malým srdiečkom a jeden strieborný náramok. Vedľa neho malý papierik.

   "Čítaj."

    Otvorila ho a začala.

   "Milá Coraline, všetko najlepšie k tvojim narodeninám. Prepáč ak som ti ho dal neskoro alebo som musel odísť kvôli tomu že som na to zabudol. Chcel som aby si ma mala v blízkosti aj keď pri tebe nebudem. Mám ťa rád." Pozrela sa na neho. Hyunjin bol červený až za ušami. Prsteň aj náramok si dala a keď vytiahla retiazku až vtedy si všimla vyryté H+C. Pozrela sa ešte raz na neho a usmiala sa.

   "Pomôžeš mi?" Opýtala sa a otočila sa mu chrbtom a podala mu retiazku. Zopol ju a spravil to čo chcel aj skôr. Objal ju okolo pása a na krk jej dal pusu.

   "Ďakujem ti za to Hyun."

(671 slov)

VŠETKO NAJLEPŠIE MNE A AJ CORALINE!❤️❤️