𝔹𝕖𝕔𝕒𝕦𝕤𝕖 𝕆𝕗 𝕋𝕙𝕖 𝔻𝕒𝕟𝕔𝕖

.15.

   Zobudila sa, netušiac kde. Nebola priviazaná. Cez jemnú tmu sa dostala k dverám. Zamknuté. "Skvelé..." Pomyslela si a zišla chrbtom po dverách. "Kde som?"

   Hyunjin ju už dva dni hľadal. Nič a nikto nevedel kde sa podela a on pomaly strácal rozum.

   "Fel? Máš niečo?" S nádejou sa ho opýtal.

   "Nie," Hyunjin chytil pohár a hodil ho do steny blízko Felixa. No sním to ani nehlo. Len hľadel ako jeho priateľ pomaly šalie.

   "Kde je Bin?" Pozrel sa na Felixa. Nervy a hnev či smútok boli veľmi viditeľné. "KDE JE CHANGBIN?!" Skríkol. Felix mu nič nepovedal. Rozmýšľal nad niečím.

   "Hej, nechcel Bin chodiť s Coralline?"

   "Áno, a?" Vtedy to Hyunjinovi docvaklo. "Počkaj...ty myslíš že by ju on uniesol?" Pozrel na neho miernejšie ako pred tým. Jeho reč tela sa tiež jemne zmiernila ale nie moc. Felix mu len prikývol dúfajúc že sa mýli. Na to sa starší hodil do kresla a prešiel so rukami vlasy.

   "Ale to... Áno, je to možne ale vážne si myslíš že by Bin niečo také spravil?"

   "Obaja vieme dobre ako sa chová a aký je. On je toho schopný." Do toho všetkého vletel Han.

   "Changbin je tu..." Vtom Hyunjin vyletel ako z kresla tak aj z izby a hnal sa do kuchyne kde sedel ako Chan tak aj spomínaný "stratený". Len čo sa Hyunjin dostal do kuchyne tak chytil Changbina za golier a zodvihol ho zo stoličky.

   "Kde je Cora!?..." Zakým Hyunjin kričal tak Changbin sa len zákerné usmial. Mladšieho to vyviedlo z miery a stíchol.

   "O čo ti ide?" Opýtal sa Hyunjin.

   "Hyunie..Si nerozvážny a unáhlený.. Ty si vážne myslíš že by som ju JA uniesol?" Hyunjin bol ticho a pustil ho.

   "Ja...Prepáč.."

   Stmievalo sa. Jediné čo Coralline mohla robiť je naň hľadieť. Nič iné jej nezostávalo. Vtom... ...Počula cvakanie zámku. Dúfala že ju už našli a mohla odisť. No jej radosť zmizla v momete keď do dverí nik nevošiel. Len tanier s jedlom ktoré vypadalo ako by ho predžula krava. "Super..." Pomyslela si.

   Hyunjin ležal na posteli a potôčiky sĺz mu tiekli po tváry keď spomínal na časy keď všetko bolo v poriadku a nič nebolo zlé... Časy keď tu bola Coralline. "Čo ak ju nenájdem? Čo ak ju už neuvidím? " Ale tieto myšlienky zmizli tak rýchlo ako prišli. Do toho vošiel aj Han.

   "Ako ti  je?" Sadol si na posteľ.

   "Tipni si..." Pozrel sa na mladšieho...A Han nemohol nič robiť, len hľadieť ako jeho priateľ trpí a on mu nemá ako pomôcť.

   "Najdeme ju...to ti sľubujem." Nato sa mu Hyunjin otočil chrbtom a tým mu naznačil že je čas ísť. Han odišiel a dnu vošiel Felix. "Čo sa striedajú?"  

   "Mal by si ísť jesť..." Odpovedi sa ale nedočkal. Felix len pokrútil hlavou a sadol si na miesto kde pred ním sedel Han. "Hyunjin... Chan i Minho si o teba robia starosť... Prosím.. sprav im trocha radosť a choď sa najesť... aj tebe to prospeje." Tak isto ako predtým sa odpovede nedočkal.

   Nakoniec z neho vyšlo len, "Nebudem jesť, piť či spať dokým ju nenájdeme." 

   "Hyung...Ale ja nežartujem...Vypadni z tej postele" Felix už trocha nahnevaný povedal.

   "Nie a basta... Vypadni!" Felix, nahnevaný a zhrozený, odišiel z jeho izby. "Ten chlapec do budúceho týždňa neprežije..." Pomyslel si Felix.

   Coralline už ani nerátala dni... Len vedela že je tam vyše týždňa. Strácala nádej a Hyunjin strácal rozum. Obaja boli na tom dosť zle...

Keby len vedeli čo bude potom....