𝔹𝕖𝕔𝕒𝕦𝕤𝕖 𝕆𝕗 𝕋𝕙𝕖 𝔻𝕒𝕟𝕔𝕖

.7.

   Coraline sa vrátila do izby v ktorej sa zobudila a snažila sa všetko spracovať. Anjel, Omia, Hyunjin a Bin, 1935, a aj pekla a nebo. Bolo to na ňu moc veľa. Ľahla si na mäkkú posteľ a zavrela oči. Predstavovala si všelijaké scenáre a príbehy ktoré jej pomáhali zaspať. Všetko jej to ale prerušilo škrípavé otvorenie dverí.

   "Chceš niečo, idem nakúpiť?" Opýtal sa Hyunjin.

   "Nie, ďakujem. Ahoj"

   "Ahoj," zavrel dvere a nechal ju samú. Nakoniec je myšlienky nechala voľnému priebehu a zaspala.

   Išiel nakúpiť no najskôr šiel za Felixom. Jeho domov ,tak ako predtým Hyunjinov, bolo peklo. I ako Hyunjin tak aj Felix nedokázal pomôcť svojej zverenkyni a nešťastnou náhodou zomrela. Boh ho poslal do pekla, no jeho nevyhodili odtiaľ.

   Zaklopal a čakal na odozvu.

   "Ďalej!" Vošiel dnu.

   "Ahoj Lix,"

   "Vitaj, Hyung, prosíš si niečo? Vodu? Koláče?" Ponúkal ho. Hyun si sadol dokým sa Felix snažil poupratovať.

   "To je v poriadku, poď sadni si ku mne,"  Zasmial sa na ňom.

   "Tak... prečo si prišiel?"

   "Chcel som ťa navštíviť a aj oznámiť......Cora je u mňa." Povedal rýchlo. Felix na neho pozrel ako by ho chcel zabiť.

   "Čo? Prečo? Koľko?"

   "Ehm... je u mňa už tri týždne." Felix sa chytil za hlavu. Bola chyba mu povedať že je doma. Nemusel počuť toto.

   "A to prečo?"

   "No... v škole odpadla to si videl a po tom čo si odišiel do triedy tak ja som ju zobral ku mne a odvtedy spala."  Hyunjin sa oprel o stôl a sledoval ako bude jeho kamarát reagovať. Na Felixovej tvári bolo len sklamanie.

   "Hyunjin-hyung, vieš že anjel nesmie byť v slučke."

   "Ona je len časť z Omií. Není anjel ako ona."

   "Omia bola anjel a vieš že Coraline získala jej schopnosť. Ona je anjel."

   "Bude bývať u mňa,v slučke. Už nedopustím aby zase zomrela."

   "Ah... Priateľu, ona už tak ľahko nezomrie. " Prešiel do druhej izby presnejšie povedané obývačky. Hyunjin vyletel zo stoličky.

   "Ako to myslíš?" Išiel za ním.

   "Vieš o zosnulých, anjelskych dušiach či o pekle ale jedno nevieš. Duša anjela v ľudskom tele je nesmrteľná. Coraline bude žiť veľmi dlho." Hľadal niečo v jeho knihách. Keď to našiel otočil sa k jeho priateľovi. Ukázal mu článok.

   "Čítaj." Nakázal mu.

   "Žena vraví že sa narodila 1810, jej vzhľad hovorí niečo iné." Pozrel sa na Felixa a nechápal.

   "Teraz si pozri dátum vydania a fotku tej ženy."

   "2019 ale vypadá na dvadsať."

   "Tá žena má na fotke 209 rokov. V nej je tiež duša anjela. Myslíš že je to blbosť ?"

   "Nie, tebe verím. Ale musím ísť, zatiaľ." Vidal sa do obchodu ako mal na pláne.

   Coraline sa zobudila na odomykanie dverí. 'Hyunjin je späť, konečne.' Vyskočila z postele a utekala z izby naproti nemu.

   "Ahoj Hyun!" Tešila sa jeho prítomnosti. Aspoň není sama.

   "Pomôžeš mi?" Usmial sa na ňu. Kývla mu a začala vybavovať nákupné tašky. Všimla si aj malej taštičky ktorú Hyunjin držal v ruke ale aby nebola ako malé decko tak sa nepýtala.

    Hyunjin zmizol do izby a tu spomínanú taštičku schoval aby ju Coraline nenašla. To čo je v nej dostane neskôr. Potom sa už vrátil k nej.

   "Hyunjin?" Otočila sa na neho.

   "Nič v zlom ale kedy sa môžem vrátiť domov?"

   "Chcel som aby si ostala tu. "

   " Ale zajtra je  škola."

   "Neboj do školy pôjdeš, len nechcem aby sa tu niečo stalo." Sadol si na pohovku a ona vedľa neho.

   "Môžem si ísť zajtra po nejaké veci?"

   "Áno, áno. Je neskoro, nie si unavená?"

   "Chceš sa má zbaviť?" Zasmiali sa.

   "Nie. Len...ja som unavený. Nechcel som znieť hnusne, no nepodarilo sa."

   "Tak ja ti dám pokoj, dobrú," s úsmevom odišla do izby. To že s Hyunjinom teraz bude bývať ju nehnevalo. Naopak , tešilo ju to. Bude sa mať s kým rozprávať, zabávať aj tancovať.

(624 slov)