Sľub

7.

Ležala som až do večera. Zo záhrady som počula smiech. Vyšla som na balkón. Boli tam už všetky dievčatá, kráľovská rodina a mne cudzí ľudia. Debora sedela s princom na lavičke pri ohni. Všetci vyzerali tak šťastne. Kiež aj ja by som bola šťastná. Nikto si nevšimol že tam nie som. Možno tam ani nemusím ísť. No som dáma kráľovnej a je moja práca byť pri nej. A tak som si vytiahla bordové šaty a pobrala sa na záhradu. Podišla som ku kráľovnej a jemne sa uklonila. Venovala mi úsmev a podala pohár s vínom. Poďakovala som a išla si sadnúť do altánku.

Oprela som sa o stĺp a pomaly usŕkavala z vína. Víno mi nikdy nechutilo no toto bolo dobré. Vypila som ho na trikrát. ,,Pozor aby si sa neopila" povedal muž v mojom veku a so smiechom si prisadol ku mne. ,,Na to aby som sa opila by som potrebovala viac než jeden pohár" pobavene som odpovedala. ,,Nie si náhodou dáma kráľovnej?" ,,Náhodou som a ty si?" ,,Dominik všade som ťa hľadal" dobehol princ. Pohľad mu spadol na nás dvoch. Vyzeral že vypil viac než mal. ,,Lucas pre boha koľko si toho vypil" povedal Dominik a pomohol princovi sadnúť si. ,,Na tú dávaj pozor tá je moja obľúbená" ukázal princ na mňa a zasmial sa. Nemohla som uveriť vlastným ušiam. ,,Hovorí z Vás alkohol mali by ste si ísť ľahnúť, kráľovna sa bude hnevať" postavila som sa na odchod. Nemienila som počúvať opitého princa. ,,A k tomu kúše" smial sa ďalej. Pokrútila som hlavou a otočila sa. ,,Ospravedlň môjho kamaráta prosím, zvyčajne sa chová úctivo" povedal Dominik s ospravedlňujúcim pohľadom. ,,To si nemyslím" zašomrala som. ,,Mimochodom ako sa voláš?" ,,Desiré" a s týmito slovami som odkráčala preč.

Prisadla som si k ohňu. Sledovala som ako drevo praská. Kráľovná mi podala ďalší pohár a prisadla si ku mne. ,,Nemyslím si, Vaše veličenstvo že by som mala toľko piť"

,,Ale moja kľudne dnes vypi koľko chceš je to aj vaša oslava, mimochodom nevidela si princa Lucasa?" ,,Obávam sa že nie" zaklamala som. Prečo som klamala? Kvôli niekomu kto ma uráža? Pýtala som sa samej seba. ,,Dobre, my si už ideme ľahnúť, prajem pekný zvyšok dňa" povedala. Postavila som sa aby som sa poklonila no zastavila ma a odišla. Ostala som tam sedieť sama. Hodiny ubiehali a na záhrade ostalo len pár dievčat a priateľov kráľovskej rodiny.

,,Tak tu si všade som ťa hľadal." Otočila som sa aby som zistila kto na mňa hovorí. Bol to Dominik. ,,Áno som tu už asi dve hodiny" odpovedala som a napila sa z piateho pohára. Stále stál za mňou. ,,Kľudne si prisadni, možno si počul že kúšem ale nemáš sa čoho báť" mávla som rukou. ,,Koľko si toho vypila?" povedal s ustarosteným pohľadom. ,,Dosť aby sa to na dámu nepatrilo ale neboj kráľovna povedala nech vypijem koľko chcem" zasmiala som sa. Víno už účinkovalo. ,,Mimochodom kde je Lucas?" opýtala som sa neuvedomujúc si že som ho nazvala menom. ,,Stojí priamo tam, už vytriezvel" ukázal na siluetu pri stole. Bol obklopený dievčatami. Čo iné som mohla čakať. Pomyslela som si a začala sa smiať. Pozrela som sa jeho smerom a on sa pozeral tým mojím. Bola som už dosť opitá a prestala sa kontrolovať. Postavila som sa zakývala mu. On sa len pozeral. ,,Nevychovanec ani neodkýva" prisadla som si späť k Dominikovi.

,,Medzi vami niečo je?" opýtal sa opatrne. ,,Prečo si to myslíš?" opýtala som sa na oplátku ja. ,,Počula si čo povedal v altánku." Dopila som víno, odhodila pohár a perami sa priblížila k tým jeho. ,,Keby bolo, neurobila by som toto" a pobozkala ho. On to opätoval. Dominik nebol škaredý, práve naopak bol vysoký s havraními vlasmi a hnedými očami. No pri jeho bozkoch som si predstavila princa. Vedela som že som opitá a že to budem ľutovať.

Zrazu niekto doutekal a začal kričať. ,,Si normálny Dominik? Vidíš že je opitá. Kde si nechal rozum" princ bol od hnevu červený. ,,Za prvé ja opitá nie som a za druhé..." nestihla som odpovedať lebo všetko víno zo mňa vyšlo. Povracala som sa pred budúcim kráľom. Ten pribehol ku mne a držal mi vlasy. ,,Ja to spravím Lucas" povedal Dominik no princ mu naznačil aby odišiel. Prišlo mi ho ľúto. ,,Nie, to je moja chyba Lucas, nevybíjaj si to na ňom" povedala som ubolene. Hlava sa mi točila a žalúdok mi skrúcalo. Princ sa na mňa nahnevane pozrel a išiel mi niečo povedať no v tom sa mi podlomili kolená a padla by som keby ma neuchytil. ,,Ty sa v prvom rade potrebuješ vyspať, zajtra to poriešime" zobral ma na ruky a viedol smerom do paláca. ,,Vieš o tom že máš nádherné oči? Človek by pre ne zabíjal" tárala som. On sa len mračil. Oprela som sa o jeho hruď a zatvorila oči.

Vošli sme do mojej izby. Hodil ma na posteľ a prišiel ku skrine. Sadla som si a pozorovala ho. Vyzeral že niečo náruživo hľadá. ,,Dopekla kde máš niečo na spanie?" povedal nervózne. ,,Oh, tak to hľadáš, ja sama neviem. Čo u vás zvyčajne nosia ženy na spanie? Ja som doma spala len v tričku" odpovedala som hlavou zaborená do vankúša. ,,Na tu máš" hodil mi niečo čo vyzeralo ako košeľa. Obzrela som si to. Bola to košieľka na spanie. Postavila som sa aby som sa obliekla no on stále stál a pozeral sa na mňa. ,,Ak dovolíš, obliecť sa už zvládnem" povedala som a ruky si založila na prsia. Na to sa zobral, niečo zamrmlal a odišiel. Vyzliekla som si šaty a snažila sa obliecť košieľku. Hlava sa mi stále točila, tak som to vzdala, hodila sa na posteľ a zaspala sama neviem ako.