Sľub

11.

Podišla som k fontáne do ktorej som raz spadla a opäť si sadla na jej okraj. Nohy som si tentokrát nenamočila. Bola už chladná noc a prechladnúť som nechcela. Sedela som a rozmýšľala o všetkom. Tak moc som si priala byť šťastná. Bolo mi smutno. Cítila som sa sama. Priala som si vidieť aspoň ešte raz moju rodinu. Slzy mi stekali a padali na moje šaty. Boli to slzy bolesti a tých nebýva veľa, no za to bolia najviac.

,,Zase sa potuluješ sama" povedal známy hlas. Vyzeral inak než obvykle. Mal len košeľu a nohavice. Bolo zvláštne nevidieť ho v dokonalo padnúcom saku. Zdvihla som hlavu aby som na neho lepšie videla. ,,Aj ja Vás rada vidím výsosti" povedala som bez duše. ,,Deje sa niečo Desiré?" podišiel ku mne. Bola noc a jediné svetlá boli lampy v diaľke. ,,Ako keby si to ty mohol pochopiť" odpovedala som a sadla si na lavičku. ,,Keby mi povieš dôvod som si istý že by som to pochopil" prisadol si ku mne.

Stratila som trpezlivosť. ,,Čo to s tebou je? Raz ma chceš podupať a ponížiť pred všetkými, potom bozkávať a na koniec sa na mňa hneváš bez dôvodu, nálady meníš rýchlejšie než žena počas svojích dní" vyhŕkla som na neho. Bolo mi jedno čo so mnou bude. On sa však len ostal pozerať. ,,Vieš chcela som sa ti ospravedlniť ale zmenila som názor. Nemám sa za čo ospravedlňovať, nič som ti neurobila, to len ty ma ponižuješ, ty by si sa mi mal ospravedlniť." ,,Desiré, viem že som sa nesprával najlepšie a úprimne ma to mrzí ale nerozprávaj sa takto so mňou" v tom mi chytil tvár do rúk. Zase som sa začala chvieť. 

Ruky mal jemné a oči mu aj v tme ktorá nás obklopovala svietili. ,,Čo mi to zase robíš" bolestne som povedala. Bolelo ma ako moje telo túži po jeho. A on sa so mnou len hrá. ,,Nehraj sa so mňou" zašepkala som. Palcom mi prešiel po pere a tu svoju navlhčil. Hľadela som mu do očí. Strácala som sa v nich. Priblížil sa ku mne ešte viac. Srdce mi išlo vyskočiť z hrude. ,,Tak už to urob" zašepkala som túžebne. V tom sa naše pery spojili. Telom mi prešla vlna vzrušenia. Nikdy som nič také necítila. Túžila som po jeho bozku tak dlho. Jednu ruku mi dal okolo pása a tú druhú za krk. Bolo to intenzívne a nádherné. Nechcela som aby prestal. No niekedy to skončiť muselo.

Pozrel sa mi do očí a pohladkal tvár. ,,Si tak čistá a krásna" zašepkal. Moju ruku som položila na jeho tvár aby som sa presvedčila že to je skutočné, že tu naozaj je. On ju chytil do tej svojej a pobozkal. Bola to nádherná chvíľa, priala som si aby trvala večne. Vedela som však že toto nie je on. Takýto on nie je. Chcela som si len užiť chvíľu, keď mal oči iba pre mňa.

,,Mali by sme ísť" povedal po chvíli a načiahol sa po mojej ruke. Prijala som ju a ticho ho následovala. ,,Vieš" začal, ,,bál som sa ťa pobozkať, si tak čistá a krehká, bál som sa že ti ublížim." ,,Ale nie som z porcelánu" zasmiala som sa, ,,a čo ťa donútilo zmeniť názor?" ,,Nič len som chcel vedieť ako chutíš a neovládol sa" povedal bezstarostne. ,,Aha" vydala som a pustila jeho ruku. ,,Nič to pre neho neznamenalo. Prečo by aj malo. Ten bozkával už veľa žien určite,, myslela som si. Pre mňa to však znamenalo mnoho. Bol to pocit ktorý som nikdy nezažila a chcela som si ho uchovať nech to pre neho znamenalo čokoľvek.

,,Ďalej to už zvládnem sama" povedala som pri schodisku. ,,Dobrú noc Desiré" povedal, dal mi pusu na čelo, otočil sa a odišiel.