Sľub

18.

Keď som videla čo má oblečené zastavila som sa. Obzerala som si od päty k hlave. Mal jazdecké oblečenie. ,,Prečo si takto oblečený?" zasmiala som sa. ,,No mne sa nesmej, to ty si nevhodne oblečená" povedal a podal mi rameno. ,,Ako to myslíš?" opýtala som sa. Na to mi neodpovedal a viedol ma na dvor.  

Zastali sme pri strome na ktorom boli uviazané dve biele kone. Oči sa mi rozžiarili. ,,Čo tu robia?" opýtala som sa s nadšením v hlase. Podišla som k ním a začala ich hladkať. ,,Povedala si že miluješ kone" usmial sa. Zhrozene som na neho pozrela. ,,Lucas ale veď pozri čo mám oblečené takto nemôžem jazdiť" ukázal som na svoje šaty. ,,Desiré ale to nie je môj problém" zasmial sa a podišiel ku mne. Nastavil mi ruku a vyšvihla som sa do sedla. Moje šaty zakrývali celý konský chrbát. ,,Nie je to tak nepohodlné" zasmiala som sa a chytila uzdu. ,,Vyzeráš ako víla s rozprávky" vyšvihol sa na svojho koňa. 

Prešli sme cez lúku až na odľahlú pláž. Tam mi pomohol zosadnúť. ,,Aj by som zabudla že tu máte more" povedala som zasnene. ,,Nikdy som žiadne nevidela." Chytil ma za ruku a pozrel do očí. ,,Toľko vecí by som ti rád ukázal Desiré" pobozkal ma. 

Rozutekala som sa na breh. Kľakla som si a dotkla sa vody. Vždy som túžila vidieť more. Bolo tak čisté a modré. Lucas ma z diaľky pozoroval. Otočila som sa na neho. Bol nádherný. Podišiel ku mne. Prvýkrát ma objal. Priala som si aby tá chvíľa trvala večne. ,,Desiré" nadvihol mi bradu, ,,urobím čokoľvek aby si bola šťastná." V tú chvíľu som vedela že ho milujem. Dala som mu celé moje srdce.

,,Prečo si smutná?" spýtal sa vo vstupnej hale. ,,Nechcem sa vrátiť, zase budeš ponorený v práci" povedala som tak, ako som to cítila. ,,Desiré" pozrel sa na mňa, „Sľubujem, že si na teba nájdem čas." Chcela som mu veriť. Mohla som však? Nevedela som či ku mne cíti aspoň trochu z toho, čo ja k nemu. Prikývla som. Rozlúčili sme sa a každí odišli vlastným smerom.