Sľub

20.

Celú noc som preplakala. Mala som pocit akoby som o neho prišla. Ráno som sa ospravedlnila kráľovnej že mi nie je dobre a ostanem v izbe. Nevyliezla som z postele. Obed a večeru som vynechala tiež. Premohla som sa okúpať. Vliezla som do vrelej vody. Stále to bolelo. Bola som ako bez duše. Navliekla som si košeľu. Bola hlboká noc. Musela som ho vidieť. Musela som sa s ním porozprávať.

Vyšla som na chodbu dúfajúc že ma nikto nezbadá. Prišla som na druhú stranu schodiska. Na stranu kde máme zákaz. Vyšla som po schodoch a zastala pri dverách ktoré viedli do Lucasovej izby. Zaklopala som. Nikto sa neozýval. Pootvorila som dvere. Uvidela som ho. Sedel v kresle s hŕbou papierov. ,,Prepáč, ja... nechcela som ťa vyrušiť" vypadlo zo mňa keď sa prekvapivo pozrel. ,,Desiré čo tu robíš" pribehol ku mne. ,,Musela som ťa vidieť" ,,Keby ťa tu niekto videl mala by si problémy." ,,Viem." Prezrel si ma. 

Bola som pripravená. ,,Lucas chcem to" šepla som. ,,Chceš čo?" spýtal sa. ,,Teba" chytila som ho za ruku. Priblížil sa. Dala som mu pusu. Nebránil sa. Jemný bozk sa prehĺbil do vášnivého. Nadvihol ma na ruky a položil na posteľ. Cítila som tlkot jeho srdca. Túžila som po jeho bozkoch. Túžila som mu patriť. Rukami som mu vyzliekla košeľu. ,,Desiré ja nemôžem" zavzlykal a prestal. Nechápavo som sa na neho pozrela. ,,Chcem to ale nie takto" dodal. 

V tú chvíľu by som sa najradšej prepadla. Hanbila som sa. ,,Prepáč" bolo jediné na čo som sa zmohla. ,,Ale nie, nemáš sa prečo ospravedlňovať, to ja... neviem čo so mňou je, ja... príliš mi na tebe záleží. Nechcem ti ublížiť" snažil sa vysvetliť. ,,Poď sem maličká" ukázal nech idem k nemu. Vzal ma do náručia. Všetka bolesť pominula. Hojdal ma a bozkával vlasy. ,,Kde si celý deň bola?" opýtal sa po chvíli. ,,V posteli" zasmiala som sa. ,,Mala by som ísť" pohladkala som ho. ,,To si prišla bosá?" opýtal sa pri pohľade na moje bosé nohy. ,,Mhm." ,,Na daj si to" podal mi huňaté papuče. ,,To sú tvoje?" zasmiala som sa na čo on pokrútil očami a otvoril mi dvere. ,,Dobrú noc"