Kik[Harry Styles] Completed

35♦️

Viem,že dlho nebola časť,ale teraz som bola zaneprázdnená,a tak.. No každopádne pekné čítanie
•••••••••••••••••••

S Liamom sme čo najrýchlejšie nasadli do auta a vyrazili do nemocnice. Celú cestu som sa utápala vo vlastných myšlienkach. Stále tie isté,dokola.

"Clary? Clary?" Vyrušil ma Liam.

"Áno?"

"Si v poriadku? Hovorím na teba už asi dve minúty. Sme pred nemocnicou," oznámil.

"V poriadku? Nie som v poriadku! Ako by som mohla? Je to moja vina," rozplakala som sa. Znova. Poslednú hodinu len plačem. Toto sa mi nikdy nestalo,nikdy som neplakala. Asi za to môže ten Londýnsky smog.

"Bude v poriadku," vzal ma do náručia a začal ma utešovať. Toto je presne to,čo teraz nechcem. Ľútosť. Nezaslúžim si ju.

Vykrútila som sa mu z objatia a bežala do nemocnice. Vlasy sa mi lepili na líca a slzy mi zahmlievali cestu. Pred vchodom stála kúpa novinárov. Ani som sa ich nevnímala,len som bežala ďalej.

"Potrebujem vedieť,kde je izba Zayna Malika," oznámila som recepčnej.

"Nesmiem sem pustiť nijakých novinárov,ani fanúšičky,"

"Už ste ma museli vidieť v nejakom časopise! Som jeho kamarátka!"

"Nikdy som o vás nepočula," namietla.
Myslela som,že sa na ňu vyhnem,ale naštastie ti už prišiel Liam.

"Izba pána Malika?" Spýtal sa jej pokojne.

"Mô-ôžem do-ostať autogra-am," vykoktala sa.

"Naozaj? Nášmu priateľovi ide o život a ty si pýtaš autogram!" Ani Lee nemá večné nervy.

"Izba 239," prevrátila očami. Zayn očividne nie je jej obľúbenec.
***
Sedím nad Zaynovím lôžkom. Posteľou. Nechcem to volať lôžko,znie to,akoby som ho už posielala do hrobu. Som si istá,že sa preberie. Doktori vravia,že bude počuť,ak na neho budem rozprávať. Neverím tomu. Liam to skúšal,no potom odišiel. Ja som tu zostala. Teraz je šesť hodín ráno a ja tu plánujem zostať,dokiaľ sa nepreberie.
***

"Mali by ste odísť," vravel mi doktor už asi po sté.

"Nie,"

"Ale musíte slečna. Pán Malik ide na operáciu. Navyše pred izbu vás čakajú štyria chlapci," usmial sa na mňa. Prečo tu sú. Rozumiem,že ho chceli vidieť,ale prísť sem,len aby ma vyzdvihli a na Zayna sa ani nepozriť? Aký to má význam?

Vyšla som za nimi na chodbu a každý tam sedel so slzami v očiach. Harry sa na mňa pozrel,no ja som sa odvrátila. Nedokážem ho teraz vidieť.

Nastúpili sme do výťahu a viezli sa dole v úplnom tichu. Každý mal rozhovor so svojimi vlastnými myšlienkami.
***
Sedela som v izbe ma posteli a pozerala do prázdna. Chýbajú mi moji kamaráti. Chýba mi moja rodina. Monika nám ani neberie telefón,neustále je nedostupná.

Moja najčastejšia myšlienka je,čo by sa stalo,ak by som zostala na Slovensku? Mala som byť dom. Nemusela by som rozmýšľať,koho mám radšej. Či Zayna,alebo Harryho. Cítim sa,ako v nejakej hlúpej telenovele. Čo by asi povedala moja mama?

"Haló?"

"Ahoj mami,"

"Prečo voláš? Myslela som si,že si na mňa zabudla."

"To nikdy. Vieš mami. Zayn je v nemocnici," slzy sa mi znova tlačili do očí.

"To je tvoj chlapec?"

"Nie! Ja nemám chlapca,teda neviem.." Je ním Harry?

"Ako to myslíš?"

"Vieš ja mám Zayna rada,ale aj Harryho. Zayn je,ako najlepší kamarát. Môžem mu povedať čokoľvek. A samozrejme ma aj priťahuje," je pre mňa naozaj nepríjemne jej o tom hovoriť. "A Harry,tam je hlavne vášeň a vždy mi vykúzli úsmev na tvári,"

"Zlatko. Niekto sa nezamiluje nikdy. Ty máš to šťastie,že si sa zamilovala. Dokonca dvakrát,"

"Ale ja ich nemilujem. Mám ich rada,to áno,ale nemyslím si,že ich milujem. To sú silné slova,"

"Prídeš na to," zavesila. Ktorá matka zavesí,keď jej dcéra vylieva srdce? Ale čo povedala dáva zmysel. Čítala som,že keď človek žiarli,tak miluje. Vždy keď Zayn hovoril o Perrie,žiarila som. Rovnako ako keď niekto spomenul Harryho bývalú. Vždy ma bolelo,keď ich niečo trápilo. Keď boli štastný,bola som ja. Mama má pravdu. Milujem ich oboch. Ale ktorého viac?
•••••••••••••••••••
Taká menej vtipná časť (ani mne sa to nepáči) ale dúfam,že to znova bude vtipné,teda,ak sa to dá nazvať vtipné