Love contract

Jedenásta kapitola

Lola sa pozrela na hodinky, ktoré v sebe ukrývali celú slnečnú sústavu aby zistila koľko je hodín. Tie hodinky jej daroval Wang a ona si ich zamilovala.

,,Uf, len tri hodiny. A s Wangom a s Junom sa mám stretnúť až o štvrtej. Fakt neviem na čo som sa toľko ponáhľala!" vzdychla si Lola ako si sadla na lavičku vo veľkom nákupnom centre kde sa mala stretnúť so svojím snúbencom a s jeho bratom, ktorí jej sľúbili, že jej vynahradia zničený obed u ich rodičov.

Lola sa snažila zabudnúť nepríjemný zážitok kedy sa ju Wangova matka spolu s Min-Ji snažili očierniť, že je s Wangom iba kvôli peniazom. Veď sa tam rozplakala, keď jej ponúkli peniaze!

,,Čo sú to za ľudia, keď nevidia šťastie svojich detí?" pýtala sa samej seba Lola dookola.

Wang sa pokúšal urobiť všetko možné aby na to zabudla. Neustále sa jej ospravedlňoval a sľuboval jej, že prinúti svojich rodičov ospravedlniť sa jej. Že to naozaj prehnali, keď si toto dovolili.

Lola nechcela aby si pokazil už aj tak naštrbený vzťah s rodičmi, ale čo bolo veľa, to bolo veľa. Jednoducho sa to s nimi nedalo. Takže už chápala prečo im Wang nevolal alebo nedvíhal telefóny. Lola sa po nepríjemnom zážitku dokázala vcítiť do jeho kože. A byť na jeho mieste, zachová sa rovnako.

Vzdychla si.

Bolo jej ľúto, že Wang povedal tie slová. Že v podstate už nie je ich synom. Tak si to mohol človek voľne preložiť. A mrzelo ju aj to, že ak by sa o nej niekto z jeho rodičov priblížil či ju urazil, podal by sťažnosť na polícii. Ale na druhej strane to chápala. Chcel ju len chrániť.

,,No nič. Kým tu čakám, aspoň si niečo kúpim a potom Wanga a svojho budúceho švagra prinútim aby so mnou zašli do obchodu kde predávajú kórejské tradičné outfity. Koya97 mi bude závisieť!" usmiala sa Lola ako si na telefóne prepla zoznam piesní z Twice na Stray Kids a postavila sa z lavičky.

Chcela zabudnúť na zlý zážitok a rozhodne nechcela aby jej pokazený obed pokazil celý zvyšok dňa. Veď bola krásna i keď trochu chladná sobota a ona sa nemusela učiť. Alebo aspoň bola lenivá na učenie.

Oprášila si svoju žlto-modrú sukňu a prehrabla si ružové rozpustené vlasy, o ktorých si myslela, že by už chceli nový odtieň inej farby, na ktoré si potom nasadila svoju baretku v tvare halloweenskej tekvice a dúhovú malú tašku cez rameno so strapcami si prehodila z pravého ramena na ľavé. Bola pripravená vyraziť.

Ani vlastne nevedela kam v nákupnom centre chcela ísť. V Soule bola tri týždne a vždy sa orientovala podľa mapy a keď nemala dôvod, nechodila do obchodov. Pretože ak by aj dôvod nemala a šla by sa len do nákupného centra prejsť, zle by sa to skončilo. Väčšinu peňazí by minula na všelijaké oblečenie alebo pre ňu roztomilé vecičky a nikto by ju nedokázal prinútiť vrátiť to. Možno až na Wanga. A to by jej aj tak musel dať niečo zo svojho šatníka. A pochybovala, že by tam mal multifarebný kožuch z brmbolcov aký ona mala v šatníku.

Lolu jej nohy zaviedli až pred menší obchodík s Bubble Tea. Nebolo tam mnoho ľudí a pri prvej pokladni si všimla stáť skupinku ľudí s rúškami. Rozhodla sa ich nevšímať, keďže druhá pokladňa bola prázdna a ona z nejakého dôvodu začala po bubble tea prahnúť. Naposledy ho mala keď sa prvýkrát stretla s Wangom. Od vtedy akosi nemala čas aby si nejaký kúpila.

Takže dnes sa rozhodla, že si stratený čas s bubble tea vynahradí. Nebolo to ani také drahé, že by si to nemohla dovoliť. Pár wonov na to obetuje. Však to nie je také, že by si to išla kupovať každý deň.

S radosťou podišla k druhej pokladni, ktorá bola prázdna. Pred tým ako si ju predavačka všimla, zložila si slúchadlá z uší a vypla si hudbu. No hneď aj oľutovala, že to urobila. Do uší sa jej hneď potom doniesla hádka z prvej pokladne.