Love contract

Piata kapitola

Wang zobral Lolu do asi najluxusnejšej reštaurácie akú kedy poznal. Lola bola z toho obrazu úplne paf. S očami vytreštenými až niekde na Marse a sánkou padnutou až na mramorovej podlahe, si obzrela vnútro reštaurácie. Očami skákali z veľkých francúzskych okien na stropy ozdobené maľbami slávnych umelcov, odtiaľ na antické grécke stĺpy omotané exotickými rastlinami a späť na veľké kryštálové lustre. Obzerala sa neustále i keď ich usadili. Pravdaže, toto bola jedna z tých reštaurácii kde sa patrilo ísť so slušným oblečením. Keďže však Lola pri sebe nemala róbu, Wang trochu podplatil čašníkov aby ju pustili dnu. Bolo už jedno hrať sa na obyčajného človeka, keď vedela kým je. Skôr alebo neskôr by sa jeden alebo druhý prezradili.

,,Vau! Tu bežne jedávaš?" vyvalila naňho oči úplne ignorujúc niektoré hviezdy, za ktorými iný človek bežal a pýtal by si podpisy.

Ak by sa sem pravdaže dostal.

Lola tiež mala nutkanie chodiť od stola k stolu a nesmelo si pýtať autogramy. Ovládala sa však pretože nechcela aby si o nej Wang myslel, že je pojašená fanúšička.

,,Len pri zvláštnych príležitostiach!" odvetil jej Wang s úsmevom.

,,Ja som zvláštna príležitosť?" ukázala na seba prstom Lola.

,,Chcel som ti zdvihnúť náladu!"

,,To si urobil keď si si nasadil ten klobúk. Prosím, urob to ešte raz. Pekne prosím!"

Lola naňho ešte vyvalila psie oči, ktorým nemohol odolať.

,,Dobre teda. Keď ti to urobí radosť!" smial sa Wang s malým ostychom.

Predsa len bolo iné nasadiť si jej bláznivý klobúk na hlavu aby ju potešil pred veľkým obecenstvom.

,,Jej!" zatlieskala rukami Lola a okamžite mu klobúk podávala.

Wang si ho teda nasadil na hlavu a Lola sa snažila nevybuchnúť smiechom. Veľmi jej to však nešlo, pretože líca jej červeneli od smiechu a Wang započul nejaký ten tichý smiech.

Potriasol hlavou a keď k nim došiel čašník, ktorý na Wanga akosi zvláštne pozrel, objednal im akési jedlo, ktoré Lola nepoznala. Vtedy sa smiať už prestala. Na tvári sa jej pre zmenu usadila vážna grimasa. Dokonca sa naňho aj zamračila a Wang by prisahal, že sa cítil rovnako akoby sa cítil keby vykradne banku a prídu mu na to.

,,Prečo sa na mňa mračíš?" spýtal sa jej.

,,Písal si mi počas šoférovania? Veď je to nebezpečné!" spustila naňho Lola.

Wang si vydýchol. To bolo toto? Myslel si, že jej niečo urobil.

,,Len toto? Myslel som si, že som niečo vyviedol o čom nemám ani tušenie!" smial sa.

,,Kúzelník, toto nie je smiešne!" zaúpela Lola.

,,V poriadku. Neboj sa, bol som akurát v kolóne. Takže som ti písal vtedy."

,,A čo telefonát?"

,,To som bol už skoro pri budove školy."

,,A čo si tam chcel?"

,,Okrem tvojej záchrany od šikanovania? Tvoju spoločnosť."

,,Prečo?"

,,Čo prečo?"

,,Prečo moju spoločnosť?"

,,Pretože sa pri tebe cítim dobre. Nemusím myslieť na svoje starosti ani na to čo poviem. Nemusím sa obávať paparazzov!"

,,Vieš, že dnes si na seba paparazzov určite nachytal? A čo si tým dievčatám vôbec povedal?"

Lole to vôbec nedalo. Rozmýšľala nad tým po celú dobu čo sedela v aute. Pravdaže videla pohľady všetkých študentov čo začuli jeho slová. Boli viac ako dosť prekvapené. A ona nevedela čo si o tom mala myslieť. Čo im povedal?