Love contract

Sedemnásta kapitola

✨Part I✨

Hudba hrala v pozadí, svetlá žiarili ako reflektory a ľudia sa hemžili všade na vôkol. Pre Lolu to bol rodený chaos, pretože toto bola jej prvá akcia, na ktorú ju Wang nezobral. Musela sem prísť sama a už z toľkej cesty pešo a jazdy vlakom ju strašne boleli nohy. Nehovoriac o tom, že topánky, ktoré mala boli nepríjemné a na nohách bude mať pravdepodobne veľké odtlaky, kvôli ktorým sa na druhý deň z postele nepostaví. Tiež nebola zvyknutá orientovať sa v takýchto hlučných davoch kedy sa nemohla v podstate nikoho spýtať, ktorým smerom by mala ísť, či ktorým smerom neísť. Jej kórejčina začala v túto chvíľu habkať akoby ju bola počula po prvýkrát a nič z nej ešte aj nevedela.

Stála pred budovou, ktorej adresu jej dal Wang a vnútorne bojovala so svojím druhým ja, ktoré chcelo utiecť. Pre ňu bol toto čistý chaos. Všetci vedeli kam majú ísť. Len ona tam stála ako taký soľný stĺp a kabelku si tlačila k hrudi, pretože vo všetkom a všetkých videla len zlodejov. Nebola si istá či by nebol schopný niekto jej ukradnúť tú kabelku. I keď veľa by v nej asi nenabral, pretože v nej podstate nič nemala. Jediná hodnotná vec bola tá kalbeka.

,,No, a čo teraz?" spýtala sa Lola samej seba.

Sľúbila Wangovi, že príde. Nemôže ho nechať v probléme ak tu bude aj Min-Ji, ktorá ho chce stále získať pre seba. Lenže sa Wanga neopýtala, prečo ju nemôže sprevádzať. A to oľutovala až tesne pred tým ako vyrazila z domu a telefón si zabudla doma.

,,Dnes mám smolu. Ani Kúzelníkovi nemôžem zavolať," sťažovala sa Lola.

Na druhú stranu, mohla sa spýtať okoloidúcich. Lenže túto možnosť zavrhla ihneď ako videla ich pohľady. Pozerali sa na ňu akoby si pomýlila udalosť a prišla sem oblečená ako na halloween párty. Pri tom nebola oblečená ako strašidlo. Veď mala spoločenské šaty ako jej povedal Wang. Ako to tento charitatívny večierok vyžadoval. Možno to nebola typická róba. Ale ani Lola nebola typickým obyvateľom Kórei. Žltá róba pravdepodobne pútala veľa pozornosti, ktorú sa ale ona snažila ignorovať.

,,Dobre. Len pokoj. Si tu kvôli Kúzelníkovi. Nič zlé sa ti nestane. Pôjdeš tam, pokúsiš sa nájsť niekoho známeho, nájdeš Kúzelníka a po hodine odídeš. Nie je to nič zložité," povedala si Lola a zhlboka sa pár krát nadýchla a vydýchla.

Potrebovala sa upokojiť pred tým ako vojde do vnútra a urobí niečo čo by ju len strápnilo.

,,Áno, len pokoj. Všetko bude-"

Lola bola prerušená akýmsi cudzím hlasom.

,,Potrebujete pomoc, slečna?" pýtal sa ten cudzí hlas.

Skoro vyskočila z kože, keď to počula a doslova uskočila, takmer si zlomila podpätok na topánke. Na chvíľu stratila rovnováhu ale chvála Bohu, ustála to a aj topánka bola celá. Srdce jej bilo ako o život. Akoby chcelo preraziť jej hrudný kôš a chcelo utekať späť do jej bezpečného bytu.

,,Ježiši Kriste, panenka skákavá! Chcete mi spôsobiť infarkt?" Lola sa spýtala bledá, ihneď sa ohmatávajúc či má všetko na svojom mieste.

Hlavne vlasy a vnútorné orgány. Pretože po tomto malom infarkte mala pocit, že jej vnútornosti jej dali výpoveď a rozhodli sa odkráčať si to domov bez nej.

,,Dobre, okej. Vlasy na mieste. Vnútornosti... To je už otázka!" povedala si Lola.

Potom zaregistrovala tichý však stále neznámi smiech a až toto ju prinútilo zdvihnúť hlavu zo zeme a pozrieť sa na toho, kto jej takmer spôsobil mŕtvicu.

Očami skenovala celú mužskú postavu a snažila sa prísť či ho pozná alebo nie. Lenže jej mozog nemal ani len potuchy kto by to mohol byť, okrem jednej veci. Že jej ten muž odetý v čiernom s brošňou v tvare kvetu infarkt takmer spôsobil.