100+2 Problems

7. Chapter

Pozn. autorky: Mám tu ďalšiu kapču HBE. Áno, je krátka ale teraz je na rade s časťou Tinuška tak sa tešte :DD ľúbim vás, užite si časť ♥

PS: viete čo ma to stojí síl nájsť nejakú Malikovu fotku? Asi sa na to nabudúce vyserem -.- :DD

Vždy som problémy riešila ako silný človek. Teraz som sa ale rozhodla byť zbabelec.

„Prepáč Zayn, neviem o čom hovoríš." Vedela som že mi neuverí, vlastne som to ani nechcela.

„Dúfam, že nečakáš že ti uverím." Nadvihol jedno obočie a ja som slabo pokrútila hlavou. Moje ruky uvoľnil zo svojho zovretia a vstal zo sedačky. Prehrabol si vlasy a otočil sa smerom ku mne.

„Chceš aby som tu bol?"

„Áno." Odpovedala som jednoznačne. „Ale nechceš aby som mal zbytočne veľa otázok." Pokračoval vo svojom prieskume akoby chcel zistiť kam až môže zájsť.

„Nie. Teda, aspoň zatiaľ nie."

„Dobre." Povedal jednoducho a znovu si ku mne sadol. Za ruku ma vtiahol do svojho náručia a pevne ma objal.

„Zayn?"

„Hm?"

„Ďakujem. Za všetko." Povedala som takmer šeptom. Zavrela som oči a užívala si ten pocit bezpečia.

„Za nič." Šepol a ešte pevnejšie utiahol ruky okolo mňa.

XXX

„Obľúbené jedlo?" usmial sa a čakal na moju odpoveď.

„Hmm... palacinky." Povedala som a hneď rozmýšľala na mojou otázkou pre Zayna. „Obľúbený film?" Áno, veľmi kreatívne Mia.

„Ťažká otázka." Začal sa smiať. „To bude asi Hľadá sa Nemo."

„Vážne?" začala som sa smiať.

„Áno.. Čo je na tom vtipné?" založil si ruky a tváril sa dotknuto.

„Ale nič, vôbec nič.." zdvihla som ruky v obrannom geste. Úprimne, neznášam túto "hru" ale teraz je to asi jediná vec nad ktorou chcem premýšľať. So Zaynom mi bolo naozaj skvelo, všetky zlé myšlienky mi úplne vyfučali z hlavy.

„Takže, aký je tvoj obľúbený spevák?" pokračoval v kladení otázok a ja som začala rozmýšľať. Áno, poznám pár spevákov a hudbu tiež počúvam ale nie že by som bola mesiac zbláznená do jednej pesničky.

„No... to fakt neviem." Pousmiala som sa a znova sa zamyslela. „Vieš, ja som skôr na výtvarné umenie."

„Maľuješ?" nadvihol obočie.

„No, tak trošku." Odpovedala som neisto.

„Ukážeš mi niečo z tvojej tvorby?" spýtal sa no ja som to hneď zamietla.

„Ani náhodou."

„No tak, Mel." Okamžite som zaregistrovala tú prezývku. Mel. Takto ma volal iba Mark.

„Ako si ma to nazval?" chcela som to počuť znovu. Spomienka na Marka ma rozrušovala no chcela som vedieť či to je iba v mojej hlave alebo to naozaj povedal.

„Ehm, ... Mel, prečo?" Dúfam že som sa ťa nejako nedotkol."

„To nie, ja len... Niečo mi to pripomenulo." Povedala som a trochu sa usmiala.

Zayn ma stiahol do objatia. Trochu som sa pousmiala, pomaly si na tieto gestá zvyknem. Ticho vládlo niekoľko minút no potom sa ozval zvonček. Vedela som že je to Kristen. A tiež že na tom musí byť dosť biedne keď si nedokáže ani odomknúť. Vstala som a šuchtavým krokom som sa doplazila ku vchodovým dverám.