2. Chapter

154 9 2
                                    

Pohľad Kristen:

Od Markovej smrti už doma nebolo nič ako predtým. Mama sa už skoro ani nezasmiala a stále viac času trávila v práci, čo som jej ale nijak nezazlievala. To čo sa stalo ju zmenilo. Nás všetkých. Ani ja s Miou sme už viac neboli také ako kedysi. Teda stále sme chodili do školy, stretávali sa s priateľmi, lenže už to nebolo ono. Obe sme sa nejak zhodli na tom, že by sme mali na nejaký čas zmeniť ovzdušie a najlepším riešením kam ujsť pred problémami a smútkom bola naša teta Lisa, ktorá žije v Londýne. Ako malé sme k nej chodili dosť často, lenže potom prišiel rozvod našich rodičov a tá Marková nehoda a my sme mali už neboli tak často v kontakte. No teraz sa to všetko zmení a my si to u nej poriadne užijeme.. A začneme Miinimi narodeninami.

„Dobré ránko sestrička... A všetko najlepšie!!!“ Vyhŕkla som s úsmevom.

„Ďakujem...“ Odpovedala mi a tiež sa usmiala.

„Lisa šla do práce, takže! Máš narodeniny em... čo tak niekam vypadnúť?!“ Usmievala som sa šibalsky a v duchu  som si už predstavovala ako to celé oslávime. Nejaký dobrý bar, pitie, pekný chalani....

„Na to zabudni! Nehodlám sa strieskať a tak narobiť Lise starosti druhý deň čo som tu. Spamätaj sa sestra!!“ Krútila hlavou. 

„Nemyslela som že sa pôjdeme opiť. Len som dúfala že na svoje narodeniny nebudeš sedieť doma na gauči a pozerať nejaký nudný film pri ktorom aj tak zaspíš.“ Povedala som rýchlo a ona nakoniec súhlasila...

Večer sme Lise povedali, že si trochu vyrazíme von, aby sme oslávili Miine narodeniny a šli sme sa prichystať. Mala som úplne jasno čo na seba a tak som si zo skrine vytiahla svoje obľúbené rifľové kraťasy s čierno-bielým topom a šla do kúpeľne dať si rýchlu sprchu. Keď som bola pekne čistá, dôkladne som sa osušila, navliekla na seba prichystané čisté veci a vrátila sa naspäť do izby. Sadla som si pred zrkadlo a rozmýšľala čo si spravím s vlasmi. Nakoniec som si ich len s kulmou trochu natočila a po bokoch vypla zo sponkami. Oči som si len jemne prešla čiernou špirálou, pri čom na pery som si už tradične naniesla výrazný červený rúž.  Keď som bola hotová šla som si ešte nahádzať do tašky pár veci a potom som nám zavolala taxík...

„Mia?“ Nakukla som jej do izby. „Taxík tu bude každú chvíľu, mala by si si pohnúť.“ Popohnala som ju a zmizla za dverami. Zbehla som dole a pri dverách si rýchlo obula svoje úplne nové topánky na vysokom opätku. Konečne budem aspoň chvíľu pôsobiť vyššia.

„Dnes ti to pristane.“ Ozvala sa mi zrazu za chrbtom Lisa.

„Vďaka.“ Usmiala som sa na ňu a prehodila si cez plece tašku.

„Mala by si si vziať aj bundu. Takto večer už býva chladno.“ Poradila mi.

„To prežijem.“ Zasmiala som sa...

Mia zbehla dole práve keď sa z vonku ozvalo trúbenie a tak sme sa rýchlo rozlúčili s Lisou a vybehli von. Nastúpili sme a ja som hneď šoférovi nadiktovala adresu najbližšieho baru. Mia sa netvárila dva krát nadšene, ale myslím že niečo takéto odo mňa čakala. Veď ma dobre pozná. Len čo šofér zastal zaplatili sme mu a vystúpili sme. Popadla som Miu za ruku a hneď ju ťahala na druhú stranu k baru. Až ku vchodu sa ozývala hlasná hudba, ktorá sa šírila z vnútra. Na čo som sa len usmiala, vzala Miu za ruku a hneď ju ťahala dnu. Predrať sa pomedzi všetkých tých ľudí dalo zabrať, ale nakoniec sme sa dostali až k baru, kde sme si hneď sadli na dve voľné stoličky.

„Ahoj. Poprosím dva krát Whisky.“ Usmiala som sa na barmana. Chvíľu si ma premeriaval, no potom vzal fľašu a začal nám pitie chystať.

„Si tu nová?“ Začal vyzvedať.

100+2 ProblemsOù les histoires vivent. Découvrez maintenant