Uf, nestíham to. Ponáhľam sa na MHD-čku.Ide mi za také dve minútky a ak to nestihnem budem meškať na prvú hodinu. V duchu rozmýšľam čo máme prvú hodinu. Fyzika... Naša "úžasná" fyzikárka Svatečková má v obľube škriekať na oneskorencov ako besný pes. Už len zabočím za roh a som tam...auuu.... Do čela mi v okamihu vystrelila tupá bolesť, ako keby ste ma ovalili kladivom. Reflex sa dostavil a moja ruka vyletela ku môjmu čelu. Zapotácala som sa a bola by som aj spadla, ale dve mocné paže ma oblapili okolo pása a nedovolili mi pristáť na zemi. Vzhliadla som hore a... Kolená sa mi znova podlomili, srdce rozbúchalo a išlo sa mi div že nie vyrvať z hrude. V bruchu poletovali húfi drobných motýlikov a ja som sa strácala v nekonečne tmavo-modrého oceána. Boli to oči môjho (neviem ako by som ho mala inak nazvať) "záchrancu". Jeho pohľad ma pálil a jeho oči sa do mňa skúmavo, drzo a zvedavo a dá sa povedať aj prekvapene vpýjali. Len matne som vnímala že sa vedľa nás rehocú ako sfetované kobyli niaky chalani. Počula som ich akoby z veľkej, veeeľmi veľkej diaľky.Vnímala som len jeho pohľad ktorý zanechával páľavu všade na mne kde o mňa zavadil, vnímala som svaly na rukách a vypracované bruško. Sálalo z neho teplo a pokoj. Jeho stisk bol istý, sebavedomí a upokojujúci.
,,Si v pohode?" pobavene mu mykalo kútikmi úst. Kútikom oka som zachytila že môj autobus práve odišiel.Došľaka. V prvom okamihu som premýšľala čo sa stalo, prečo ma bolí čelo, prečo sa tý chalani smejú ako sfajčený a (a to v neposlednom rade) ako to že som v náruči tohoto nádherného Adonisa???... Bože, až teraz mi došlo čo sa stalo. ,,Hej, som v pohode." vyčarila som na tvári ako taký silený úsmev a pošúchala som si boľavé čelo. To bol teda náraz. Neviem kto to viacej schytal, či ja alebo tento "Adonis". Ukážkovo som mu vrazila v tej uponáhľanosti čelom rovno do hrude. Musela som vyzerať poriadne komicky. A keď ma po náraze odhodilo nabok a nebyť jeho dobrých reflexov a toho že ma zachytil, už ležím rozpľaštená ako žaba na chodníku. (Táák dievčatá. Len tak medzi nami, toto je presný opak ako by ste mali spoznať nádherného chalana a rovno sa do neho na prvý pohľad zaláskovať až do neba.) Na čele budem mať na 100% hrču, alebo aspoň červené od toho nárazu. Znova som sa mu zahľadela do očí. Uškŕňal sa od ucha k uchu a ja som očervenela ako paprika. Sklopila som zrak. ,,Bolí ťa niečo? Mimochodom som Matyas a ty sa voláš ako?" tento raz škodoradostný úškrn vymenil za milí, trochu zvedavý úsmev. Červeň pomaly ustúpila a ja som zdvihla pohľad. Prebehla som zvedavým, trochu zahambeným pohľadom aj po jeho kamarátoch. Boli celkom pekný. Teda aby som to spresnila dosť pekný. Keby ich videla Santa (volá sa Samanta, len je to taká prezývka) na mieste by explodovala, alebo by sa prinajmenšom uslintala rovno tam až do hrobu. Jeden vysoký vyšportovaný blonďáčik s modrými očami (typická kombinácia), ďalší trošičku nižší s vyholenou hlavou a hnedými očami, opálený od slnka. Veď šak hej, len pred tromi dňami sa skončilo leto. Tretí s takou jemne opálenou pokožkou hnedými strapatými vlasmy a hnedými očami. Štvrtý bol beloch s čiernymi vlasmy ako uhoľ a zelenými očami. ,,Volám sa Lara." výborne. V duchu som zajasala a zložila som sama sebe mega pochvalu. Prvá súvislá veta počas tohto incidentu. Pozrela som mu hlboko do očí a uvedomila som si dve veci. 1. Jeho kamaráti si nás dosť obzerajú a 2. Stále ma drží v náručí. Udržiaval so mnou intenzívny pohľad nabitý tisíckami nábojov. ,,Pustíš ma už?" ako sa mi len podarilo usmiala som sa. Pustil ma a rozpačito sa usmial. Jeej aký je len zlatý. Cute :3. ,,Ehm, ehm." Ozvalo sa vedľa nás. To sa do našej pozornosti pchali jeho kamaráti. Ja vás tu nechcem! Choďte preč a nechajte nás samých! ,,Ach, no jasné,kde som len nechal hlavu." milo sa usmial. ,,Ja by som aj vedel kde ju nechal." zašepkal ten čiernovlasý blonďákovy. Noooo, zašepkal ako zašepkal. Počuli sme to totiž všetci. ,, Tento tu," ukázal Matyas na toho čiernovlasého,,,sa volá Andy, tento..." nedopovedal ako by aj mohol keď som ho prerušila. ,,Akože Andy ako v Black Veil Brides? Ako Andy Biersack? Také Andy?" vetamy sa to nazvať nedá. Vlastne neviem ako by som to nazvala. Každopádne chalani sa na Andyho pobavene pozerali a čakali jeho reakciu. Stál tam ako prikovaný a Matyas pokračoval v zoznamovaní ako keby ho nikto nebol nikdy ani len slovkom prerušil. ,,Tento sa volá Matúš," ukázal pri tom na toho hnedookého vyškereného chalana ,,Čawko." a toť bolo z jeho strany vše. ,,Jeho meno je Ryan," naznačil hlavou že myslí toho hnedookého s vyholenou hlavou. Len mi kývol hlavou na pozdrav. ,,To najlepšie na koniec." uškrnul sa blonďáčik. ,,Och, aj ty si tu?" zahral Matyas prekvapeného. Blonďák len zagánil. ,,No a aby som nezabudol, toto je Alex." Alex podišiel ku mne a na zvítanie ma objal. Pusa na jedno líce druhá na druhé. ,,Čawko." vyceril sa ako slniečko. ,,A-a-ahoj." dostala som zo seba asi po pol minúte zarazene. ,,Musím sa s vami rozlúčiť. Už aj tak meškám na prvú hodinu. Ďakujem že si do mňa vrazil a potom ma nenechal spadnúť na zem. Za to druhé som ti vďačná." vyčarila som úsmev, teda ak sa tá grimasa čo sa mi určite zjavila na tvári dala nazvať aspoň ako takým obstojným úsmevom. ,,A kam, na ktorú školu máš namierené?" spýtal sa Matyas zvedavo. ,,Na gymnázium." odpovedala som prekvapene. Načo sa pýta? Túto otázku som mu chcela položiť po celý čas ja, ale nenabrala som odvahu. ,,Výborne aj my. Sme tretiaci. Ty si asi druháčka, že?" iba som mu prikývla. Vyzerá to už tak že pojdem s týmito chalanmi aj do školi. Fakt supeer..........Ak sa vám to páčilo, napíšte do komentáre či by ste stáli o pokračovanie alebo nie. Budem rada ak sa vám to páčilo. ;) :) A len tak aby ste vedeli, toto je len slabučký odvar. Rozbeh bude až v ostatných častiach. :)
S úsmevom vám posielam prvú časť príbehu... Nikol<3