,,Nie. Nie je to správne."
Lara's P.O.V.
Aby ste boli v obraze, je piatok ráno a ja sa obliekam lebo si idem zabehať. Je 5:30 a áno idem si zabehať takto skoro veď teraz je to najlepšie.
Vyrazila som z domu, dala si slúchatká do uší a pustila hudbu. Nevnímala som text a vlastne ani hudbu. Premýšľala som či som to nenechala zájsť až príliš ďaleko. Či som to nemala zastaviť. Spravila som chybu? Nemala som to robiť? Chcela som to alebo nie? Chcela. Veľmi som to chcela. Nemala som to robiť aj keď som chcela? Mala som ho zastaviť a potom odísť? Na moje otázky odpoveď neviem. Asi ich nevie nikto. Nemám nikoho kto by mi odpovedal na takéto otázky a povedal mi či to je správne. Nechcem pokaziť naše kamarátstvo. Nechcem to zničiť, pretože ak sa to pokašle, už nikdy to nebude ako pred tým. MY nebudeme ako pred tým. Ale mňa to k nemu ťahá. Ale nemalo by. Nechcem aby som mu ublížila, nechcem to všetko medzi nami zničiť. S Lukasom sú jediný chlapy čo mi neublížili. Nechcem oňho kvôli niečomu takémuto prísť. Nechcem. Nesmiem a nechcem. Neprežila by som keby som ho nemohla objať, schúliť sa mu v náručí, rozprávať mu že ten alebo ten chalan je sexi, že mi niekto ublížil. Neprežila by som bez jeho vtipov, bez jeho úsmevu, smiechu, tej úžasnej vône, bez bezpečia ktoré pri ňom tak intenzívne cítim. Bez jeho prehnaným ochranárskych postojov, keď mi chce niekto zle. Bez jeho pomoci. Bez tých chvíľ strávených s ním, bez chvíľ keď blbneme ako blázni, keď sa smejeme až mám kŕče v bruchu, bez žartíkov čo si robíme z ostatných, bez toho ako mi vie spríjemniť tú najnudnejšiu hodinu, bez toho ako mi vie spríjemniť zlý deň. Bez jeho prítomnosti. Nie. My nemôžeme byť spolu. Nejde to.
Dobehla som domov a zamierila som do svojej izby. Vyzliekla som si mikinu, tielko, trojštvrťove leginy a vyzula som si tenisky. V kraťasom chodim behať len cez leto. Na sebe som už mala len športovú podprdu a nohavičky s ponožkamy. Vošla som do kúpeľne, rozpustila som si vlasy. Trochu som ich prečesala s kefou a vyzliekla som si aj to čo som mala na sebe. Vošla som do sprchového kútu a pustila som vodu. Nastavila som správnu teplotu. Vždy sa ráno opálim lebo si dám vždy príliš horúca.
Na nahé telo mi dopadli prvé teplé kvapky. Moje svaly sa uvoľnili a ja som si z hlavy dostala všetky myšlienky. Vedela som že mám ešte veľa času aby som v pohode stihla školu a tak som si užívala príjemne teplú vodu, ktorá jemne dopadala na moje telo. Po chvíľke som vypla vodu a vzala svoj melónový šampón. Milujem ako krásne vonia. Raz mi Leo na meniny kúpil tento melónový a malinový šampón a od vtedy používam len tie dva sprcháče. Rozotrela som si po mokrej pokožke sprcháč. Do nosa mi udrela jeho príjemná vôňa a ja som sa musela pousmiať nad spomienkou ako mi ich Leo dal.
Flashback
Leo ku mne kráčal a jednu ruku držal za chrbtom, ale neviem prečo. Podišiel ku mne so slovami ,,Všetko najlepšie k meninám princezná." objal ma a vtisol mi jemnú pusu na líce. Ja som sa začervenala a on sa nadomnou len pousmial. Podal mi rúžovú stredne veľkú krabicu, previazanú stužkou, ktorá mala zelený okraj, zvyšok červený a na červenej boli čierne semienka ako na melóne. Otvorila som krabicu a v nej boli dva sprcháče. Ako prvé ma napadlo že ako asi voňajú. No tú myšlienku hneď vystriedala iná. ,,To chceš povedať že smrdím?!" vybehla som na ňho a on zbledol. ,,Nie nie ja som len..." ,,Ty si len čo?! To nemyslíš vážne!" odišla som od neho a asi týždeň som sa s ním nerozprávala, ale potom mi došlo že jemu sa len páčila vôňa tých sprcháčov, voňali úžasne, a vedel že si ich zamilujem, preto mi ich aj kúpil. A ja blbá som to pochopila takto a ešte som na ňho nakričala.
End flashback
Pomali som si roztierala sprchový gél na nohách a sledovala ako sa tam vytvára jemná pena. Roztrela som si ho aj na rukách a z predu a aj na chrbte. Vzala som do ruky šampón na vlasy a jemne som si ho vmasírovala až ku končekom vlasov. Poriadne som si ich umyla a pustila som vodu. Znova som nastavila vyhovujúcu teplotu a zmyla som zo seba penu a tiež z vlasov. Znova som si zmyla vlasy, opláchla a znova som si naniesla na ne šampón. Ja si vlasy umývam vždy tri krát. Prvý krát je od špiny, druhý krát je pre vyživenie vlasov a tretí krát je to už len detail aby som mala jemné vlasy, lesklé, pevné a správne vyživené. Zmyla som si zo seba aj posledné stopy po pene a vyšla som zo sprchového kúta na koberček a vzala som do ruky uterák. Omotala som si ho okolo vlasov a spravila som si turban. Vzala som ďalší uterák a tým som sa poutierala do sucha. Vošla som do izby a pozrela som sa na hodinky vedľa postele. Do riti! Je 6:58!!! Do riti!!! Veď ja to nestihnem. V sekunde som stála pri šuflíku s podprdami a nohavičkami. Vitiahla som si podprsenku a čierne tangá. Obliekla som si spodné prádlo a otvorila som skriňu. Chvíľu som sa v nej hrabala no potom som si vytiahla oblečenie. Obliekla som sa (hore na obrázku) a sadla som si pred môj toaletný stolík so zrkadlom. Do ruky som schmatla fén a začala si sušiť vlasy. Prehrabla som si ich a zistila že už sú suché. Rýchlo som sa namaľovala. Ceruzka na oči, špirála, korektor na jemné nedostatky, ceruzku na pery a bledý rúž v ružovej farbe. Na perách ani nie je vidieť. Som hotová. Vlasy som si nechala voľne rozpustené a nenatáčala som ich. Vzala som si kabelku a zbehla som do kuchyne. Lu tam sedel a jedol praženicu so zeleninou. ,,Dobré ráno. Dáš si?" usmial sa ospalo a ukázal vidličkou na praženicu. ,,Dobré. Nie vďaka. Padám do školy." vyhrkla som, až som sa divila že mi rozumel. ,,Ale raňajkovať musíš a v chladničke máš dozu s desiatou. Šalát s tuniakom a tofu."vďačne som sa usmiala. Lu robieva desiaty a raňajky, pokiaľ ich stíham, ja varím obedy a večere. ,,Vďaka a vezmem si müsli tyčinku a minerálku." do kabelky som hodila müsli tyčinku a fľašku perlivej minerálky. Spomenula som si na to že dnes trénujem. Vbehla som do izby a vzala som veľkú rúžovo čiernu nike športovú tašku. Vbehla som do predsiene kde stál Lu a čakal ma. Podal mi kabelku, ja som si obula topánky cez plece som si prehodila športovú tašku a Lu mi do ruky strčil mobil. Znova som sa vďačne usmiala, objala som ho a dala mu pusu na líce. ,,Pekný deň. Maj sa." zakývala som mu a vykročila som po chodníku. ,,Aj tebe. Maj sa a ľúbim ťa." pousmiala som sa a odkričala mu. ,,Aj ja teba bráško." pridala som do kroku a rozmýšľala či stretnem Lea.
Som v škole. Lea som nestretla. Vbehla som do triedy a uvidela ho. Sedel na lavici a smial sa s chalanmi. Ja som sa usmiala a došla som k nim. Keď ma uvideli, každý zamieril ku mne a každý ma objal. Nakoniec došiel rad na Lea. Neisto sa usmial, ale ja som ku nemu prišla a pevne som ho objala. Vydýchol si a usmial sa. Vtisol mi bozk na líce a išiel niečo povedať, ale zazvonilo.
Celý deň v škole ubehol napodiv rýchlo. Teraz ideme s Leom ku telocvičniam. Sme prezlečený a pred telocvičňou čakajú žiaci. Prišli sme ku nim a odomkli sme dvere od telocvične. Vbehli tam a hneď za nimi aj my. Usmiala som sa a pozrela na Lea. Pohľadom som mu naznačila nech začne rozprávať on. ,,Takže sme vaši trenéri na telocvik." pokračovala som ja. ,,Dnes ako iste viete máme spolu dvojhodinovku. Keďže dnes vás trénujeme prvý krát, bude to trochu ľahšie, také oddychové. No nabudúce už budeme cvičiť naplno. Rozumiete? Tak na rozbehanie dve koliečka, potom individuálna rozvička. A do konca hodiny vybíjaná. Družstvá utvorte samy. Cez druhú hodinu hráte basket. Tak šup, šup, bežíme."
Konečne som doma. Vošla som do izby a zvalila som sa na posteľ. Chvílu som ležala a začali sa mi zatvárať oči. Chvíľu som odolávala spánku, no dlho mi to nevydržalo a tuho som zaspala.
Zobudilo ma klepkanie po mojom pleci. Nahnevane som zavrčala a spala som ďalej. Klepkanie prestalo. Len nepatrne som vnímala tichý smiech a to že ma ten niekto prikryl, dal mi pusu na líce a odišiel. Zasa som tuho zaspala.
Ahooojte. Tak nová časť je tu. Hádam sa vám páči. Je tu o pár minút neskôr ako som sľúbila no inak sa nedalo. Časť mi trvá veľmi dlho napísať. A keď je hotová aj s tými mojimi pár riadkamy venovanými vám, znova ju čítam a opravujem asi päť krát a aj tak sú tam preklepy. Ale na mobile ako som zistila sa dosť blbo píše. No ako vždy, ďakujem vám za toľko veľa reads, vote a aj za komentáriky, ktoré ma veľmi potešili. Pokračujte v čítaní a napíšte aj komentík. Vote tiež veľmi poteší. Zaújma ma váš názor na jednotlivé postavy, na ich chovanie, na situácie čo sa dejú v tejto story. Tak napíšte názor, budem len rada. Ďalšia časť bude neviem kedy. Do štyroch dní bude určite. By, by darling.
Nikol❤
