Nastúpila som do trolejbusu vedľajším vchodom ako chalani. Dúfala som že mi dajú pokoj aspon na tých 15 minút čo pôjdem v trolejbuse a budem si môcť utriediť myšlienky. A hlavne vymyslieť vhodné výhovorky na fyziku. Pípla som kartu a rozhliadla som sa kam by som si mohla sadnúť. Do očí mi padli voľné sedadlá, ale boli za chalanmi. Nevadí, stáť sa mi nechce takžeee... takže to znamená že prejdem okolo nich akoby nič a sadnem si. Taký bol plán. Ale Lara mieni a život mení. Alebo skôr, Matyas mení. Prechádzala som okolo nich a Matyas ma stiahol na svoje kolená:,,Hádam nebudeš celú cestu stáť." chcela som namietať že za nimi sú voľné miesta, ale nedal mi pristor a hneď sa začal vypytovať čo mám prvú hodinu. ,,Fyziku." otrávene som pretisla pomedzi zuby. ,,Svate..." nestihol dopovedať. Teda presnejšie nenechala som ho dopovedať a povedala. ,,Na najväčšie nešťastie na svete, hej." uškrnul sa bol by mu ten úsmev sa zachytil o okno keby nemal uši. ,,A ako to že som ťa ešte nevidel na našej škole? Veď predsa prváci a tretiaci sú na tom istom poschodí. Určite by som si ťa zapamätal." uprel na mňa svoje oči. Ignorovala som ho a radšej som svoju pozornosť obrátila na Andyho. ,,Andy a prečo stojíš?" ,,Lebo nie sú voľné miesta." pozrel na mňa pohľadom ako na debila a tváril sa že čo vravel bolo logické. ,,Ale veď Matyas ťa určite rád usadí na svoje kolená. Chceš, posuniem sa ti aby si mal miesto." sladko som sa usmiala a chalani sa začali chytať za bruchá. Rehotaly sa a cestujúci na nás zazerali ako besné diviaky. Andy pomedzi salvy smiechu zo seba dostal:,,Áno jasné. Veď Maty má dve kolená. Jedno moje a jedno tvoje. Suň sa, moja." všetci sme sa smiali ešte viac ako pred tým a tý závistlivý cestujúci boli na nevydržanie. Ach no jasné. Chcú si dospať posledných pár minút pred tým, ako vystúpia a vrátia sa do uponáhlaného sveta a do svojho denného stereotypu. Ale mne to bolo teraz jedno. Užívala som si túto cestu ako som najlepšie vedela. Pohodlne som sa usadila na Matyho kolenách a pýtala sa. ,,Vy chodíte v stredy až na druhú hodinu?" ,,Nie ale Ryan dnes zaspal a my sa vždy čakáme." Prekvapene som sa spýtala ,,A čo na to učitelia?" ,,Tý si museli zvyknúť. Skúšali to aj cez rodičov ale veľmi nepochodili. Boli sme ešte horší." všetci sa uškŕňali ako keby im za to platili. Hodila som kontrolný pohľad na hodinky. Super. Budem meškať asi desať minút. Už len jedna zastávka a možem zapnúť turbo tempo. Keď som sa postavila aj chalani sa chystali na odchod. Vyrazila som ako raketa, ale Alex ma zastavil. ,,Kam bežíš?!" ,,Do školi." povedala som to ako samozrejmosť. Ale jemu to ako samozrejmosť neprišla. ,,A to nás ani nepočkáš?" ,,Prečo? Veď tak poďte, ja vám nebránim ale chcem stihnúť prvú hodinu. Teda zvyšok prvej hodiny." vyrazili so mnou ale stále ma napomínali aby som sa neponáhľala. ,,Chceme ťa niekam vziať aj tak nestíhaš ani posledných patnásť minút." rezignovala som. Videla som že na výber nemám. Mlčky som ich nasledovala. To miesto kam ma chceli zobrať bolo len malý kúsok od školy. Bol to malý park s malou fontánkou na pravo medzi kvetinovým kruhom. V strede bolo pekné jazierko. Bolo tam lekno, žabky a malý člnok tak pre siedmych. Blížili sa ku jazierku bez slova nastúpili na člnok a čakali že spravím to isté. ,,To mám na to ako nastúpiť?" člnok vyzeral starý. Chcem si ešte požiť takžeeee... ,,No póď. Šviháj." súrili ma, no rázne som pokrútila hlavou. ,,Tam ma nedostanete. Na smrť som ešte mladá." vybuchli do hurónskeho rehotu ako pripečené sfajčené telce. Matyas sa postavil a vyskočil z člnka na breh jazierka. Skôr ako som si uvedomila čo mieni spraviť, začal konať. Vzal ma pod kolená a ľahučko prehodil cez plece. ,,Ááááá ty hnusná sviňa! Pusť ma! Okamžitéééé!" noooo, pustil ma, to musím uznať. Ale ni etam kam som chcela. Rovno ma zložil do člnka. Chalani pádlovali a tak sa mojou jedinou únikovou cestou stal skok do vody a ten samozrejme nepripadal do úvahy. Chvíľu sme sedeli na člnku a mne sa tu začínalo páčiť. Cítila som sa s nimi v bezpečí. ,,A čo máš druhú hodinu?" vyzvedal Ryan. ,,Telák." mám rada telocvik a keď sa pozriem na nich, zjavne aj oni. Taký vyšportovaný krásavci by predsa nemohli mať odpor ku športu. ,,Výborne." Alex sa zvodne a zároveň lišiacky usmial. Pááni, ten je ale sexi. Pomädlil si ruky a veľavýznamne sa pozrel na zvyšných štyroch chalanov. Tým na tvári trónil víťazoslávny úsmev. ,,Vieš niečo, čo by som mala vedieť a neviem to?!?" ,,Niee. O ničom takom neviem." na tvári vykúzlil nevinný úsmev. Ja som mu na to neskočila...
Dúfam že sa páči. V ďalšej časti sa objaví zopár ďalších postáv a malá zápletka. Ale nechajte sa prekvapiť.
Nikol <3 pápá lasken :*
