Nepamätám si absolútne nič. Len toľko, že sme šli do klubu. Do izby vošiel Lu. Teraz mám šancu zistiť čo sa stalo. ,,Ako to doktor myslel, že v mojom stave?" fajn, ani som ho nepozdravila. Nevadí, on to prežije. ,,Tak na začiatok. Ahoj som rád, že ti je už lepšie. A myslel to tak, že keď si človek udrie hlavu, ako v tvojom prípade, môže sa stať, že stratí na určitú dobu pamäť. Alebo že ju stratí nastálo."
Pohľad tretej osoby
Lara ostala na svojho brata pozerať zarazene. Nevedela čo si má pod tým čo jej povedal predstaviť. To si akože udrela hlavu v klube? Nechápala. Zatiaľ čo premýšľala čo to znamená, Lu nevedel čo jej povie. Presne vedel čo sa jeho malá sestrička opýta. Presne vedel, že sa spýta čo sa stalo. Nechcel jej klamať. Ale ako oznámiť svojej malej sestričke, že ste ju neochránil a že ju znásilnili?!? Lu na toto odpoveď nepoznal. Lara neprítomne hľadela na stenu a Lu neprítomne pozoroval Laru. Po hodnej chvíli prehovorila Lara. ,,Čo sa stalo?"
Lara's P.O.V.
Chvíľu bol ticho, no potom konečne prehovoril. ,,Bola si v klube a zrejme si únavou, a tým zlým vzduchom, odpadla. Udrela si sa do hlavy." prekvapene som sa na ňho pozrela. Nebudem klamať, poriadne ma to prekvapilo. Nikdy som ešte neodpadla, takže som naozaj prekvapená. Neviem čo som čakala, ale toto zrovna nie. ,,A koľko som už tu?" Lu si jemne povzdychol. ,,Niečo vyše týždňa. Po týždni ťa chceli odpojiť, ale vybavili sme ešte týždeň navyše. A po pár dňoch si sa prebrala. Ani si nevieš predstaviť, aký som rád že si sa prebrala. Bál som sa že....že..." nevedel sa vykoktať. Presne som vedela, čo chce povedať. Vyzeral úplne zranene a smutne. Už som sa nadychovala a išla niečo povedat, ale nestihla som. V sekunde ma Lu objímal. Väznil ma vo svojom medveďom objatí. Usmiala som sa. ,,Nevieš si predstaviť, ako som sa veľmi bál. To už mi nikdy nerob! Prosíííím." šepkal mi do ucha potichu. ,,Sľubujem! Už sa to nestane! Mrzí ma to. Tak veľmi ma to mrzí." objala som ho ešte tuhšie. Neviem či som ho nestláčala až moc, ale nenamietal tak hádam nie. Mám ho rada. Ľúbim svojho brata. Je pre mňa všetko. Mama je mŕtva, otec je hajzel. Zostal mi Lu. Môj najlepší priateľ, môj veľký ochranca a chlap, ktorého ľúbim nadovšetko na svete.
Tak a je tu nová časť. Kratučká, ale takéto asi budú bývať. Pri dlhšej mi seká tablet takže radšej budem dávať kratšie časti. Táto je o ničom ale v ďalšej sa máte na čo tešiť budeme ešte stále pokračovať v nemocnici. Takže zatiaľ sa majte a užite aj takúto kratučký časť. Paa
Love ya Niki❤
