Zasa som tuho zaspala.
Lara's P.O.V.
Aby ste vedeli ubehli dva týždne. Nudné a nezaújmavé. A bez Lea. Leo mal chrípku a videla som ho len raz a pohľad naňho ma bolel v mojom srdiečku. On mi zahojil rany a ja ho vidím takto. Bol vysilený, slabučký ako malá muška, so sileným úsmevom ktorý ho vysilil ešte viac, ležal na posteli ako mŕtvi. Aj tak sa snažil vtipkovať a pretvarovať sa že to nič nie je a doktor je len na hlavu a slepý. No ja ho poznám a videla som ze každý pohyb ho bolí a vysiluje. Vtedy som si ku nemu ľahla, prikryla som nás perinou a uspala som ho vo svojom náručí. Spal ako bábo. Myslím že keď spal, cítil sa lepšie. O moc lepšie. Odišla som od neho a napísala mu len že ho nechám odpočívať a že keď vyzdravie sa stretneme a roztočíme to v klube ako nikdy.
Práve stojím pred skriňou. Po dvoch dlhýých týždňoch idem konečne do klubu. Jooj ako sa ja len teším. Usmiala som sa. Stojím pred skrinou dobrých pätnásť minút, ale stále nemám ani tušenia čo si oblečiem. Prešlo ďalších päť minút a ja som zahliadla niečo čo sa perfektne hodí. Ešte som sa pohrabala v skrini a môj outfit bol v plnej kráse hodený na posteli. (fotka v médiách:))
Stojím pred Leovými dverami. Ledva som stihla tri krát zaklopať už boli dvere otvorené a ja som klopala vo vzduchu. Hneď ako som si uvedomila že musím vyzerať ako totálny debil, som ruku spustila pozdĺž tela. Uchechtol sa a išiel utrúsiť niaku svoju 'vtipnú' poznámku no nestihol. Vrhla som sa na ňho a skončili sme na zemi. No aj tak som ho tuho obímala a obkročmo na ňom sedela. Zasmial sa na mne a povedal ,,Aj ja ťa rád vidím, ale už ideme." z vešiaku vzal koženkovú bundu a zabuchol dvere. Poriadne som si ho obzrela a musela som si zkusnúť peru. To sa proste nedá! Sexi svalnaté ruky, och bože, červené triko s véčkovým výstihom ktoré mu nie moc, obopínalo svalnaté brucho a dokonale vynikli svaly na rukách, čierne pudlače, červené supry a koženka. A samozrejme šiltovka OBEY, červeno čierna. A môže sa vyraziť. Omotal ruku okolo môjho pása a ja zas okolo jeho. Museli sme vyzerať ako pár no bolo mi to teraz jedno.
...
Došli sme do klubu a Leo zamieril ku jednému boxu úplne vzadu kde je najviac súkromia.
Už som videla chalanov ako sedia s niakymi pipkami v klíne a popíjajú. Prisadli sme si a ja som sa falošne usmiala na tie čúzi. Obyčajné štetky. Sú tu každý večer a každý večer s niekym odídu preč a samozrejme každý vie čo robia takže tak. A ty si ako svätúšik!! No dooobre, nevravím že som sa nikdy s nikým nevyspala nezávezne, ale nie každý deň. To len raz za čas keď na to dostanem chuť. Väčšinou sem chodím si zatancovať, zabaviť sa a samozrejme popiť. Užívať si a nie robiť zo seba štetku. Slečinky sa vrteli na chalanoch, ale ako náhle si ma všimli, postavili sa a odišli. Poznajú ma a vedia že niesu vítané v mojom okolí. Chalani sa na mňa ublížene pozreli. ,,No čo ja ich vo svojom teritóriu n.e.ch.c.e.m.!!!" na každé slovo som dávala dôraz aby to pochopili. Sebo sa uškrnul ,,A my sme ako v tvojom teritóriu či čo?" pokrútila som hlavou nad jeho blbým zmýšlaním a postavila som sa. Zamierila som ku baru a ich otázky som úplne ignorovala. Kývla som na barmana a ten bol hneď pri mne. ,,Tak čo to bude?" usmial sa a žmurkol. Celkom pekný no nemám chuť. ,,Vodka s red bullom." nasilu som sa usmiala a on prikývol. O pár sekúnd dole mojím hrdlom ztiekla tekutina. ,,Mojito." len som kývla na barmana. Pár minút trvalo kým som ho dostala. Bolo tam moc veľa ľudí. Popíjala som, ale z popíjania ma vyrušila niečia ruka, ako mi prechádza po chrbte. ,,Ruky preč!" nepríjemne som zavrčala na dotyčného. ,,Ale no tak dnes si ešte s nikým nebola. Pooď užijeme si." obzrela som sa. No fuj slizký, tridsať ročný nadržaný debil. Blé je mi na grc. ,,S tebou ani za milión!!!" ucítila som tuhé zovretie na mojej ruke a už som nesedela.
Ten debil ma stiahol do niakej miestnosti. Je prázdna. Teda až na posteľ. A a a... niečo ako putáá. Preglgla som. Načo sú?!? Sotil ma na postel a priputal mi ruky skôr ako som si to uvedomila a stihla niako zareagovať. Vyhrnul mi sukňu, no ja som začala kopať nohamy na všetky strany. Pár krát som ho zasiahla, no keď som ho kopla do hlavy, priľahol mi nohy a roztrhol mi nohavičky. Postavil sa a stiahol si nohavice s boxerkami. Priľahol ma a surovo do mňa vnikol. Telom mi prešla ostrá bolesť z náhleho nechceného vstupu a ja som sa neudržala a začala som hystericky nariekať. Nekričala som len som povedala ,,Nie. Prosím nie..." vedela som že by som tú hlasnú hudbu neprekričala. Zliezol zo mňa a zahodil kondóm. Tak aspoň ten mal. Slizky sa uškrnul a odpútal mi pravú ruku a hneď potom odtiaľ vybehol preč. Načiahla som sa ku ľavej ruke a po pár minútach sa mi podarilo odpútať ju. Posadila som sa a ďalej plakala. Zišla som z postele a vzala zdrap látky čo boli len pred pár minútami nohavičky. Z očí mi tiekli stále nové a nové slzy. Vyšla som z miestnosti s plačom a do očí mi udrel nápis EXIT. Vykročila som pomali ku dverám a otvorila som ich. Ovial ma studený závan vzduchu. Nadýchla som sa, ale plakať sa mi nepodarilo prestať. Kráčala som a všade bola tma. Ucítila som na svojich ústach ruku a ďalšia sa ovinula okolo mňa. Niekto ma oprel o stenu. Už nemal nohavice a mne vyhrnul sukňu. ,,Nie. Prosím nie... Už to druhý krát nezvládnem." plakala som no chlap si nevšímal moje reči. Dýchol na mňa a ja som zacítila alkohol. Vnikol do mňa prudko. Vzlykala som a kričala. Chlap mi vlepil facku a zasyčal nech držím hubu. Vyšiel zo mňa a potlačil ma za ramená aby som si kľakla. Vzpierala som sa a tak mi strelil facku a ešte jednu a ešte jednu. Po šiestich fackách, ktoré boli tak ukrutne bolestivé som nevládala oponovať a kľakla som. Strčil mi ho do úst a prirážal. Po minúte sa mi spravil do úst. Naplo ma a on na mňa nakričal nech to prehltnem. Prehltla som a on zopakoval ešte raz to čo spravil pred chvíľou. Potom ma sotil na zem, strelil mi facku, kopol ma do brucha a rozbehol sa preč. Neviem ako ale postavila som sa. A začala som kráčať domov. Vzlykala som, hystericky plakala a takto dobytá, špinavá, s rozmazanými očami som zaklopala. Dvere sa otvorili, no už som nevnímala. Klesla som k zemi a už som videla len a len tmu...
Táááákže. Ahoojte a na začiatok sa vam ospravedlním a vysvetlím vám prečo som nepridala dlho časť. Prepáčte mi vééľmi moc. Bola som na dovolenke, u starých rodičov a venovala som sa kamarátom. Po pravde som rozmýšľala či nemám skončiť. Číta to niekto? Maté o tento príbeh vôbec záujem? Tieto otázočky mi stále behajú po rozume. Prosím napíšte mi či áno alebo či nie, či by ste chceli aby som pokračovala. Ďakujem. Ďalšia časť na sto percent v stredu ako úvod do školy. :D Trošičku som to zamotala nech je to aj zložité. Fotka oblečenia je v médiách. Je tak tá osudová sukňa. :( By, by darling. Love ya.❤
Nikol❤
