V meste, ktoré sme znesvätili

8

Prišiel ten deň, čo som odlietala do zahraničia konkrétne do Švajčiarska na pracovnú cestu s mojim šéfom. Juraj sa z Nemecka vrátil, tak sa mohol postarať o Eliasa a nabrať trošku rolu ocinka.

Nemilou náhodou sme odlietali iba my dvaja, so Samom, pretože jeho manželka, Alica, zostala na Slovensku z mne nekonkrétnych dôvodov. No a Samuel..s tým som po celý čas nemala žiadnu konverzáciu, čo mi vyhovovalo. Ani sa nepýtajte, prečo som ponuku práce do zahraničia prijala. Možnosť karierneho rastu, lepší plat a možno som to chcela so Samuelom urovnať. Cestovali sme lietadlom, pripomínalo mi to našu spoločnú cestu na Aljašku, celkom nepríjemná spomienka, no nechcela som sa trýzniť mojimi myšlienkami a radšej nato ani nemyslela. Sedeli sme v prvej triede a Samuel nám rozlial poháre chladeného vína.

,,Tak na našu cestu," dodal a pozdvihol pohárik. Obaja sme si navzájom štrngli pohármi a odpili dúšok kvalitného bieleho vína. Obaja sme prikývli hlavou ako náznak, že je veľmi dobré.

,,Odkedy ste spolu s Jurom?" nadvihol obočie a snažil sa nadviazať konverzáciu.

,,Dlho, 4 roky," zapozerala som sa mu do očí. Zariskovala som aj ja. Snažil sa zo mňa dostať čo i len maličkú informáciu o mojom súkromnom živote.
Už od začiatku som sa s ním nerozprávala formálne. Nebolo to treba, poznali sme sa viac než dosť a on? On sa nezmenil.

,,Ako dlho si s Alicou?" odbehla som od témy.

,,Asi 2 roky, pracujeme spolu a zatiaľ to klape," utrel si rukou kútik pier.

,,Zobrali sme sa pred pár mesiacmi," pokračoval, ,,je to ešte čerstvé."

Zaujímalo by ma, koľkokrát ju podviedol, aby si uvedomil, že sa chce viazať. Bol to človek, ktorý nedokázal byť zviazaný ničím. Možno som si opäť iba domýšľala, možno sa aj zmenil. Pochybovala som.

-
Dorazili sme do hotela, kde som nám obom vybavila izby. Môj šéf, teda Samuel málokedy niečo riešil, preto tam mal mňa ako jeho asistentku.

,,Je nám to veľmi ľúto, no rezervácia sa nám nepodarila spracovať. Vieme vám posunúť izbu s manželskou posteľou," ospravedlnila sa recepčná. Nevedela som v ten moment ako reagovať, tak som sa otočila za seba, kde už Samuel prikývol so súhlasom. Bola som šokovaná, čo na mne prezrádzal prekvapený výraz tváre.

,,Čo? Spali sme spolu veľakrát," uškrnul sa Samuel a vzal si karty z recepcie.

,,To nemyslíš vážne," drgla som ho rukou a rýchlym krokom sa ho snažila dobehnúť.

,,Nezvládneš spať vedľa svojho ex partnera? Existuje niečo, čo ťa na ňom ešte priťahuje?" hovoril o sebe v treťom čísle a podpichoval.

,,Skôr sa bojím o teba," zahrala som na jeho hru.

Spoločne sme vstúpili do izby, kde nám pracovníci doniesli batožinu. Bola veľká a krásna, ale na mňa až priveľmi vášnivá a červená. Vankúše boli v tvare srdca a dekorácie boli až príliš romantické.

,,Na dnes máš voľno, zajtra nás čaká konferencia na obede," hodil mi kartu na odomkýnanie dverí od izby, ,,okolo 11 buď pripravená."

Našťastie sa Samuel venoval sebe a ja som si mohla sama v pokoji prezrieť tento hotel a okolie. Prezliekla som sa do pohodlných šiat a vyšla von na vzduch. Prezrela som si okolie a prírodu. Bolo to tu krásne, asi som si zaslúžila troška odpočinku po celom tom trápení doma alebo v práci. Počas prechádzky som stihla zavolať domov. Juraj ma ubezpečoval, že sú obaja v poriadku a nemám sa ničoho báť.

Večer som sa rozhodla zájsť do vírivky, keďže sme mali zahrnutý wellness v cene, musela som to jednoducho využiť. Neviem, čo ma zajtra čaká, tak si musím dopriať trošku relaxu. Obalená županom som prebehla v šlapkách cez chodbičky až do suterénu, kde sa nachádzali vírivky a bazény.

Vstúpila som do nej a sadla si na bok, privrela som oči a snažila si vychutnať každú sekundu tohto momentu. No z mojej osamelej chvíľky ma vyrušil známy hlas.

,,Môžem?" ukázal smerom na vírivku Samuel. Prikývla som hlavou a posunula sa smerom doprava, aby som vytvorila miesto aj preňho.

,,Príjemné však?" usúdil sám.

,,Nemusíme sa rozprávať, ak mi nemáš, čo lepšie povedať," vyskočilo zo mňa.

,,Pozri, snažím sa to nám obom urobiť ľahším," upriamene mi nazrel do očí.

,,Chápem ťa Bijou, je to pre teba určite ťažké, že sa vidíme znova," vydýchol si, ,,prepáč mi za to všetko. Ako som ti ublížil, zneužil a vykašľal sa na teba. Nezaslúžila si si to."

Chytil ma za odhalené stehno pod vodou. S citom, úprimne a jemne. Nohu som odtiahla a on iba chápavo prikývol hlavou.

,,Bolo by milé sa trocha porozprávať, ale nie tu," postavil sa a odišiel. Dlho som premýšľala, či sa s ním chcem o niečom rozprávať, no mala by som mu dať aspoň možnosť. Má právo určité veci vedieť, no nemala som odvahu niečo začínať. Po všetkých tých veciach, čo sa mi stali, som vedela, že najlepšie je, keď si všetko nechám iba pre seba.