V meste, ktoré sme znesvätili

9

Keď som sa vrátila naspäť na izbu, vládlo podozrivé ticho. Pri stolíku v izbe stál Samuel s pohárikom whiskey. Krútil pohárom a potom ho do seba v rýchlosti vylial. Z kufra som si pomedzi to vybrala veci na spanie a išla do sprchy. Kúpeľna bola neskutočne veľká so sprchovým kútom len s jednou priehladnou stenou. Umyla som si aj vlasy a kým som sa otáčala po uterák, podal mi ho Samuel. Zrýchlene som sa zabalila do uteráka, aby nestihol nič vidieť.

,,Si normálny? Čo tu robíš?" zvrieskla som nahnevane.

,,Nezamkla si," pousmial sa.

,,A? Nie je v poriadku, že ma sleduješ," podokla som. On si z toho nič nerobil, bolo cítiť, že alkohol v ňom mu dodáva sebavedomie.

,,Máš krásne telo," polichotil mi.

,,Vypadni!" ukázala som mu na dvere. Našťastie aj poslúchol. Vydýchla som si a pokračovala v priezliekaní sa do pyžama. Na tvári som si rozmastila krém a umyla zuby. Ako som vyšla z kúpeľne stál pri okne so založenými rukami a potichu pozoroval výhľad z okna.

,,Prečo si zostala v meste a neodišla inde?" zamýšľal sa.

,,Prečo si sa ty presťahoval tam, kde vieš, že ma nájdeš?" zaútočila som.

,,Prečo sa vždy k sebe vrátime?" otočil sa smerom ku mne.

,,Nevrátili sme sa k sebe," potlačila som ho k posteli, no on sa ani nepohol a len sa na mňa zapozeral.

,,Nečakal som, že ťa ešte niekedy uvidím," sadol si na kraj postele, ,,mrzí ma to."

Bola som ticho a jemne ho uložila do postele. Po chvíli som si ľahla k nemu, no vzdialenejšie. Predsalen mám doma chlapa, ktorého milujem a táto posteľ to nerobí jednoduchým. Nakoniec sme obaja upadli do ríše snov.

*
Prebudila som sa už sama v posteli. Aký paradox, pripomínalo mi to tie rána z Aljašky. Vstala som a v kúpelni vykonala rannú hygienu. Všimla som si, že na skrini na chodbičke vysia elegantne šaty s vysačkou. Pristúpila som k nim bližšie a v ruke potočila vysačkou, kde stálo ,,Dnes k večeri, pripav sa."

Usmiala som sa sama pre seba a ihneď si šaty vyskúšala. Nikdy predtým som sa po strednej škole už takto vyzývavo neobliekala. Môj šatník spočíval v jednoduchych voľných šatách po pôrode. Vyžívala som sa pri pohľade na seba v zrkadle. Šaty boli dlhé asi po stehná a krásne mi lemovali postavu. Odhaľovali mi moje kľúčne kosti a nohy. Výrazné som mala aj boky. Bola som spokojná s výberom. Vo dverách sa objavil Samuel, ktorý ma aj hneď pochválil: ,,nemyslel som si, že v nich budeš až tak dobre vyzerať."

,,Nie sú moc odhaľujúce?" spýtavo som sa pozrela.

,,Sú perfektné," pristúpil rovno za mňa a pozeral na môj odraz v zrkadle. Pootočila som sa rovno k nemu a zadívala sa. Uškŕňal sa a vo mne to vyvolalo opäť nezbedných motýľov ako prvýkrát, čo sme sa videli. Perami sa približoval k tým mojim, no v rýchlosti som si uvedomila zvrátenosť toho, čo sa chystal spraviť. Odsunula som sa, ďaleko preč.

Bol ticho, tak som ostala ticho aj ja. No stále sa na mňa rovnako díval. Ako to opísať, tak chtivo.

,,Si iná, no nezabúdaj, že stále poznám reakcie tvojho tela," prešiel mi prstom po krku a šepol , ,,až príliš dobre."

Zostala som stáť ako obarená, no nedovolila som mu sa so mnou hrať. Celý život bol pre neho iba hra.

,,Nepoznáš," dodala som.

,,Nie?" zasmial sa nad odpoveďou.

,,Tak mi povedz, prečo keď sa ťa dotknem sa mykneš?" prešiel mi hladko rukou po odhalenom stehne a sledoval moju reakciu. Mal pravdu, mykla som sa. Užíval si to. Videla som ako ho baví ma trápiť, ale ešte neskončil.

,,Povedz mi, prečo viem, že pod šatami nemáš žiadne spodné prádlo," uškrnul sa znova. Chvíľami som sa zamýšľala, no stále mal pravdu.

,,Prečo si ticho? Nebodaj sa ti to páči," prešiel mi prstom po kľúčnej kosti a podoprel mi hlavu.

,,Viem, že sa ti to páči," šepol mi do ucha a jemne pobozkal moju pokožku.

,,Nepáči," protirečila som si, no bolo to jediné slovo, ktoré som v tej situácii vedela vypustiť von.

,,Ani toto?" pritlačil sa na mňa celým telom a rukou mi nadvihol šaty pri rozkroku. Snažil sa dostať na miesto, ktoré dávno nie je určené jemu a zachovala som sa pohotovo. Drgla som doňho, no moja silna ho neodsunula, tak ako som chcela.

,,Vedel som, že ma zastavíš. Robila si to neustále, aj keď si ma chcela," brnkol mi po nose, čo mi znova pripomenulo náš stredoškolský život.

Vtedy som si neuvedomila, že jeho správanie je neprimerané. Bola som ním hypnotizovaná a manipulovaná. Naposledy, čo som pri ňom takto stála nebol taký vysoký a výšportovaný ako teraz. Bola to hora chlapa a ja som nevedela pred ním utiecť. Mala som hneď tú sekundu odísť, ako predtým, ale neurobila som to a to bola chyba.