Nenávidím ťa sused môj

3.kapitola/Znova v škole

A zas zacal týždeň školy.
Viem,že už len posledné 2 mesiace a,že to prejde rýchlo,ale mne to príde ako večnosť.
Po tom incidente,čo sa stal s Aaoronom,tak od toho dňa som nemohla prestať na to myslieť.
V jeho očiach som videla akési svetlo,ktoré ukazovalo aj nádej,že nieje taký sukničkár ako každý iný,no potom ako sa začal správať,tak o ňom si to už nemyslím.
Je to sukničkár,ktorému ide len o jedno a nezáleží mu či ublíži babe alebo die a práve preto ja sa budem od neho čo najďalej držať.

Práve som si zahryzla do toastu,ktorý som si spravila a nemohla som odolať ten chuti.
Toast bol výborný.
Takže aspoň to mi vyjde,keď nie ostatné veci.
Zrazu mi zazvonil mobil,no na displeji sa mi objavilo neznáme číslo.
Chvíľu som váhala,či to mám zdvihnúť alebo nie,no nakoniec som to prijala tak či tak,pretože potom by mi to nedalo ani spať.

,,Prosím?",ozvala som sa jednoducho a z hovoru bolo počuť akési ženské vzdychy.
Práve má prešla chuť k jedlu,pretože z toho hovoru som počula len ženský orgazmus a potom hneď mužský.
Bolo to niečo odporné.
Okamžite som ten hovor zrušila a to číslo zablokovala,pretože to určite bol akýsi pedofil,ktorý mi chcel len dať vypočuť porno cez hovor.
No to fakt nieje vtipné.

Rýchlo som sa pozbierala od stola a ani som nedojesla ten toast,pretože ma prešla chuť a tak som sa pozbierala a nasmerovala si to do školy.
Nemohla som vydržať ani chvíľu doma.
No len čo som vyšla z bytovky,tak som začula zo susednej bytovky ďalšie orgazmy.
Okno bolo pootvorené a hneď mi to došlo,kto mi volal a kto vydáva tie odporné zvuky.
Odkiaľ má ten idiot moje telefónne číslo?

Rýchlo som prešla cez branu, ktorá slúžila ako vchod do dvora pre bytovky a hneď som si to nasmerovala do školy.
Slúchadlá som si dala do uší a pustila som si nejakú pesničku,pretože som sa potrebovala trochu ukľudniť.
Aj keď sa v škole učím najlepšie,tak tam nerada chodím,pretože nemám tam žiadnych kamarátov a každý ma len odsúdi,že som zbytočná bifľoška,ktorú nikto nemá rád.
Majú pravdu.
Som bifľoška,ktorú nikto nemá rád a nemá žiadne kamarátky alebo kamarátov.
Bola by som vďačná už konečne za normálneho človeka,ktorý by ma neodsudzoval,a ktorý by ma bral takú,aká som.

No len žiaľ takí ľudia možno už ani neexistujú,pretože v mojom živote sú veľa toxických ľudí,ktorí ma nenávidia a majú proti mne nejaké špinavosti,ktoré niesu ani pravda.
Samozrejme,že sa nejdem teraz ľutovať,ale k čomu je žiť vôbec,keď ťa každý odsudzuje?

Len čo som sa dostala do školy a podišla ku svojej skrinke,tak som bola v šoku.
Na skrinke som mala nalepenú akúsi babu pornoherečku,no bolo tam len jej telo a ako hlavu tam nalepili moju fotku.
,,Fuj,pozrite aká je to kurva Vivien Shaylova,bifľoška v škole a kurva na internete,"zasmiala sa akási typka,keď prechádzala okolo mňa.
To isté písalo aj na tej fotke.
Bože môj.

Zrazu mi bolo tak do plaču,že som nedokázala sa ovládnuť a všetky moje emócie jednoducho vyšli.
Rozplakala som sa ako malé decko.
Nenávidím to.
Nenávidím svoj život.

Rýchlo som sa rozutekala na záchody,kde som sa zamkla a ešte viac sa rozplakala.
Prečo mám tak hrozný život?
Nikomu som nič nespravila,tak prečo sa každý ku mne tak odporne správa?
Aký somnou majú problém?
Slzy mi tiekli po tvári ako vodopád a nedokázala som sa ani nadýchnuť,pretože až tak veľmi ma to bolelo.
Už nevládzem toto zažívať každý deň.

Zrazu som začula akési hlasy,ktoré práve prichádzali na záchody.
Hneď som stíchla a snažila sa byť čo najtíchšie.
,,Hej a toto je moja nová módna značka,"prehovoril akýsi dievčenský hlas a ja som sa snažila byť čo najtíchšie.

,,Videla si fotku Vivien Shaylovej?",spýtal sa druhý dievčenský hlas a vtedy som zmeravela.
,,Hej,chudák dievča,že s ňou takto zaobchádzajú,veď toto si nezaslúži."

Chvíľu som počúvala ich rozhovor a vedela som,že aspoň niekto si toto o mne nemyslí.
Opatrne som vstala a konečne sa odvážila vyjsť zo záchodu.
Ešte tvár som mala zaslzenú,ale to mi nevadilo.
No len čo som vyšla,tak obe dievčatá sa na mňa prekvapene pozreli.
Ja som len podišla k zrkadlu a umyla si tvár,pretože som to potrebovala a okrem toho nevyzerala som dobre po plaču.

,,Si v poriadku?",spýtala sa jedno dievča,ktoré malo blond vlasy a bolo asi v takom veku ako ja.
,,Hej,to nič,",zaklamala som a potom vypla vodu a utrela si tvár do uteráka,ktorý tam bol.

,,My ťa chápeme,že je ti úplne nanič,keď každý s tebou zaobchádza ako s handrou,"prehovorila teraz to druhé dievča s čiernymi vlasmi a bledou tvárou.
,,To je v pohode,už som si zvykla,"povedala som a nadhodila falošný úsmev.
Ani jednu z nich som nepoznala a nechcela som sa s nimi veľmi rozprávať o svojich problémoch,pretože by to mohli potom využiť.
,,Ja som Layla,"predstavila sa dievča s čiernymi vlasmi a usmiala sa na mňa.
Jej úsmev vyzeral úprimne,no mohol byť aj falošný.
,,A ja som Lívia,"oznámila ta blondína.

,,Fajn teší ma,"povedala som a z úsmevom som nanich pozrela.
,,Ja som Vivien."
,,My vieme,veď ťa pozná celá škola,"vysvetlila Layla a ja som len preglgla.

,,Ja už pôjdem radšej domov,ale rada som vás spoznala,"povedala som z úsmevom a potom som si to nasmerovala rýchlo preč zo školy.
Nedokázala som tam byť už ani minútu.
Nikto to neriešil.
Učiteľom to bolo jedno,pretože si to isté mysleli o mne ako všetci ostatní a riaditeľ?Jemu to už bolo úplne ukradnuté,takže aký zmysel má ešte pokračovať v tomto živote?

Chudák Vivien.
Toto si vážne nezaslúžila🙁🥺.
Myslíte si,že sa to ešte zmení??