Nenávidím ťa sused môj

18.kapitola/Si zamilovaná?

Len čo som sa vrátila domov,tak hneď som si musela dať sprchu.
Nevedela som,že čo sa dnes somnou stalo,keď som vybehla na Aarona,keď sa rozprával s jedným dievčaťom.
Viem,tak veľmi som to prehnala,ale veľmi ma to nahnevalo,že som to videla.
Možno niekto by si pomyslel,že žiarlim,ale nieje to tak.
Prečo by som mala žiarliť?

V sprche som strávila asi minimálne 10 minút a keď som z nej vyšla,tak som sa postavila pred zrkadlo a pozrela sa na seba.
Linky som mala roztečené všade po tvári aj celý makeup s ním.
No tak to bude tým,že som bola v sprche a zabudla,že som si nechala na tvári makeup.
Rýchlo som schmatla nejaký tampón a naňho dala odličovač a hneď si to zomrela,pretože to vyzeralo,ako keby som plakala.

Po pár minútach som sa konečne už hodila na posteľ a začala hľadieť do stropu.
Chcela som rozmýšľať nad dneškom,pretože som sa totálne strápnila.
Aj keď vďaka Aaronovi som sa cítila menej trápne,ale dievča,ktoré tam bolo,tak si museli myslieť o mne všeličo.
Ale jedno nechápem a to je to,že prečo som tak vyletela a hneď bola nahnevaná.
Si zamilovaná?,zrazu som si pomyslela,no hneď som tú myšlienku musela z hlavy vyhodiť,pretože ja byť zamilovaná nemôžem.
Nie niesom zamilovaná na 100%.

Zrazu mi cinkol mobil a na displeji mi ukázalo,že mi prišla správa od Aarona.
Srdce sa mi rozbušilo a ja som ten mobil hneď vypla.
No tak,čo sa to somnou deje?
Prečo sa toto deje?

No tak som sa rozhodla,že mu odpíšem,keď už mi teda písal a nebudem hnusná.
Zapla som náš chat a tam mi naskočili správy od neho.

Aaron:Poď von,stretneme sa v parku pri hradbách okej?:)

Aaron:Tak teda prídeš?

Aaron:Vivien si tu?

Chvíľu som váhala,že čo mu mám napísať,pretože momentálne som ležala na posteli a on ma chcel vytiahnuť von niekde do parku.
On vôbec rozmýšľa,že ja si chcem niekedy aj oddýchnuť?
Ten chlapec nikdy neoddychuje?
Iba keď mal divokú noc?
Bože táto myšlienka má ešte viac rozčuľuje,ale tak teda pôjdem.
Čo budem robiť doma,aj keď je týždeň a mala by som sa učiť,ale na to môžem kašľať.
Mám najlepšie známky z triedy,takže by som si mala užívať aj život.

Rýchlo som mu odpísala,že za pár minút tam budem a potom som vstala z postele a postavila sa pred svoj šatník.
Vôbec som nevedela,že čo si vlastne na seba oblečiem,pretože som nechcela ísť len v teplákoch a v tielku.
Viem,že sa blíži koniec roka a von je čím ďalej tým teplejšie,ale dnes to tak momentálne nevyzerá.
Dnes je sychravé počasie a ani raz nevyšlo spoza mrakov slnko.
Asi sa slnko nechce ukázať.

Rýchlo som teda na seba hodila čierne legíny,v ktorých mi bolo dobré vidno zadok,aj keď som vedela,že to není dobrý nápad zobrať tieto legíny,keď idem za Aaronom,ale nemusím sa toho báť,pretože on mi sľúbil,že na mňa ani nesiahne.
Na vrch som si dala len mikinu bez zipsu a vlasy rozpustila.
Ani som sa nemaľovala,len som si dala na pery lesk a to je asi tak všetko.
Mobil som si dala do vrecka mikiny a potom hneď som šla z domu.
Komentáre od matky som počúvať nemusela,pretože momentálne nebola doma,takže som za sebou len zamkla dom a vyšla von.

Na nohách som mala obuté tenisky,ktoré som tak zbožňovala.
Takže cesta od môjho domu do parku bude trvať asi niekoľko minút.
Možno tak do 10 minút som tam.
Keď som tam konečne prišla,tak už tam čakal Aaron.
Vyzeral úžasne.
Na sebe mal oblečené džínsy z dierami na kolenách a bielu mikinu.
Až na kilometre ďaleko bolo z neho cítiť collinsku.
Na krku mal akúsi retiazku a vlasy mal dobre nagelované.

,,No čau,kdeže si sa tak dobre obliekol,"podotkla som,keď podišiel ku mne a objal ma.
,,Chceš to vedieť?",žmrukol na mňa a ja som sa len usmiala.
Milovala som,keď žmurkal a usmieval sa na mňa.
Bože,spamätaj sa Vivien,pomyslela som si.
,,No to je jasné,že to chcem vedieť,"povedala som rozhodne a on sa len zasmial.
,,Kvôli tebe,aby som sa ti páčil,"podotkol a ja som sa rozosmiala.
Na to sa rozosmial tiež a potom sme sa chvíľu smiali ako blázni.

,,Tak čo bolo tak súrne,že som musela kvôli tebe opustiť svoju posteľ?",vyhrkla som a šla som hneď na vec.
,,No chcel som ťa vidieť a vedieť,že čo sa dnes naozaj stalo na tej chodbe,"povedal vážne a mne sa prudko srdce rozbušilo.
Myslím,že mám vysoký tep.
Práve toto som nechcela riešiť.
,,Nič vážne sa nestalo,len mi preskočilo,"vysvetlila som opatrne a on len pokrútil hlavou.
,,Nie toto ti neverím Vivien,naozaj mi povedz pravdu,"povedal a ja som sa len zťažka nadýchla.

Nechcela som mu povedať,že ma to nahnevalo a ten pohľad nanich dvoch sa mi hnusil,pretože by to pochopil ako žiarlivosť a to ja nechcem.
Nechcem aby si myslel,že k nemu niečo cítim,pretože to tak nieje.
Ja zamilovaná určite niesom.
A ten rýchly tep srdca v jeho prítomnosť vôbec nechápem.

,,Poviem ti tak,že som bola nahnevaná a mňa to prekvapilo,že tak na teba civela a už slintala,len mi to prišlo divné,"povedala som a on prekvapene nadvihol obočie.
,,Takže si myslíš,že som pekný,keď vravíš,že na mňa civela a slintala?",zasmial sa.
,,Tým som to tak nemyslela,ale mal si si to všimnúť,"povedala som vážne a prekrížila si ruky na hrudi.

,,No tak,nebuď tak vážna,veď ja som si to všimol,aj tak by som ju potom ignoroval,čo si myslíš,že budem sa baviť s takými kurvami?",spýtal sa a ja som si len povzdýchla.
Bolo mi nepríjemné o tom hovoriť.
,,Môžme zmeniť tému?"
Na to sa len usmial a pokrútil hlavou.
,,Ešte chcem niečo vedieť,"vyhrkol a usmieval sa ako blázon.
,,Čo chceš vedieť?"
,,Vivien,cítiš ku mne niečo?".......

Ďalšia časť.
Ja viem,že som teraz to blbo ukončila,ale tak ma napadlo,že ukončím kapitolu.
Tak sa snáď časť aspoň páčila...
Myslíte si,že je Vivien zamilovaná?