Nenávidím ťa sused môj

9.kapitola/Tréning

O pár dní neskôr.....

Pohľad Aarona

Už je to pár dní,čo chodím na novú školu a celkom ma to tam začalo aj baviť,keďže cez prestávky sa stretávam s Vivien a zájdeme si niekde do bufetu alebo len tak kecame.
Moja nová trieda ani z ďaleká nieje taká,akú som čakal.
Je to odporná a namyslenecká trieda,kde nikoho nezaujíma,čo si ten druhý myslí.
Myslím,že by som k nim tak skvelo zapadol keby som nestretol a nespoznal Vivien.

Práve sedím v lavici a rozmýšľam nad tým,že či vôbec ma zmysel chodiť do tej školy celkovo.
Ako výhoda je to,že sa tam bavím s Vivien cez prestávky a nemusím tráviť čas s tou odpornou triedou.

,,Pán Parker,"prehovoril učiteľ a ja som sa len zťažka nadýchol.
Opatrne som sa vrátil do reality a venoval sa tomu,čo odomňa teraz potrebovali.
,,Čo sa deje??",položil som otázku a on len prekvapene nadvihol obočie.
,,Myslím,že by som k vám mohol poslať trénera futbalu,ktorý trénuje mladých chlapcov na rôzne tréningy ak s tým nemáte problém,"povedal a ja som naňho len prekvapene pozrel.
,,Vyzerám,že by som hral športy?"
,,Áno,máte postavu aj všetko,čo by od športovca taký tréner mohol požadovať,"vysvetlil a ja som neveril vlastným ušiam.

Toto som počul prvý krát v živote.
Ešte nikdy nikto mi nedal ponuku na niečo,čo som v živote nerobil a okrem toho ešte kompliment ako dal mi profesor Brown.
,,Porozmýšľam,"povedal som rýchlo,no potom rýchlo zmenil názor.
,,Tak teda dobre,súhlasím s tým,"odvetil som a pán Brown sa na mňa len nadšene usmial a ukončil hodinu,ktorá aj tak už bola u konca.

Zatvoril som učebnice dejepisu a hneď ich hodil do tašky.
Rýchlo som vzal mobil a napísal Vivien správu,či sa nechce znova stretnúť,pretože sa s ňou potrebujem porozprávať.
Ona len súhlasila a tak som šiel ku školskému bufetu,ktorý nebol od mojej triedy ďaleko.
Už som si celkom aj zvykol na túto školu,no ak mám byť úprimný,tak sa mi nepáči,ako sa niektorí správajú k Vivien.
Znepokojujú ma niektorí ľudia.

,,No čau pán dokonalý,"zasmiala sa,keď ma zbadala.
Náš vzťah sa celkom aj zmenil.
Obaja sa už normálne bavíme ako normálni ľudia a to sa mi páči.
,,Čau slečna dokonalá,"vrátil som jej to a tiež jej venoval úsmev.
,,Tak čo si mi to chcel povedať?",spýtala sa a ja som si len prekrížil ruky na hrudi a oprel sa o stenu,ktorá bola blízko nás.

,,Budem chodiť na tréningy futbalu,pán Brown mi vybavil trénera,takže dnes by mal zamnou prísť,"vysvetlil som hrdo a ona sa len usmiala.
Videl som to na nej,že sa teší somnou.
,,Odkedy je z teba športovec?",spýtala sa a prekvapene má skúmala pohľadom ako keby chcela zistiť,či mám na to postavu.
,,Nikdy som nerobil žiaden šport,no chodil som vlastne do fitka a to je asi tak všetko,ale futbal som v živote nehral,"zasmial som sa a ona len prekvapene nadvihla obočie.

,,V živote som nevidela chalana,ktorý by nikdy nehral futbal."
,,No vidíš aj takí sú,"poznamenal som a venoval jej úsmev.
,,Som rada,aspoň budeš mať zábavu,snáď ťa to bude baviť,"povedala a zrazu jej úsmev sklesol.
,,Ty niesi rada?"
,,Samozrejme,že som aj ti to prajem,ale zatiaľ čo ty budeš hrať futbal,tak ja neviem,čo by mňa okrem čítania bavilo,"povedala sklesnuto a ja som naňu len smutne pozrel a chytil ju za rameno.

,,Neboj sa,to už nechaj na mňa,pretože ja nebudem jediný,čo robí niečo zaujímavé,takže sa toho neboj,hlavne nechaj to na mňa,"povedal som rozhodne a ona sa len usmiala.
,,Práve toho sa bojím,"poznamenala hneď a ja som sa len ironicky zasmial.
,,Aká si ty vtipná."

Potom keď zazvonilo na ďalšiu hodinu,tak sme sa rozlúčili a šiel som späť do triedy.
No v tú chvíľu si ma zastavil akýsi mladý pán,ktorý vyzeral ako športovec.
,,Dobrý deň,vy budete pán Parker však?",prehovoril a ja som už hneď pochopil,že to bude ten tréner.
Veď kto by ma len tak random dnes zastavil.

,,Áno,to teda som,"povedal som a nadhodil úsmev,aspoň aby som vyzeral dobre.
,,No takže ja som tréner futbalu Luis Keen,takže teší ma,"povedal a podal mi ruku,ktorú som hneď prijal.
,,Od pána Browna som počul,že vraj máte dobrú postavu a dostatočne ambície aby ste začali hrať futbal a očividne sa nemýlil,"povedal rozhodne a skúmal má pohľadom presne ako to robila Vivien.
Pri myšlienke na Vivien som sa musel jemne zasmiať.

,,Myslíte?"
,,Áno,pretože to aj vidím a ako som povedal,budem rád,keď do družstva prijmem nového mladého športovca,"povedal z úsmevom a ten chlap mi prišiel fakt sympatický.
No dnes mám fakt šťastný deň,aj keď futbal som v živote nehral.
Šport ma nikdy tak nebral,no teraz očividne od kedy som spoznal Vivien,tak sa začali diať samé zvláštne aj dobre veci....

Ďalšia časť....