Prológ

25 2 0
                                    

Catherine
Osudný deň
Balila som si do tašky všetky knihy z police. Zo slzami v očiach od neho odchádzam, no na poslednú chvíľu ma zastavia jeho tiché slová.
,, Aj tak by som si prial zažiť to znova." S úsmevom na perách sa na neho otočím aspoň ten mu venujem.
,, Vážne musíš odísť?"
,, Je to jediné riešenie."
,, Ale čo ak je aj iné?"
,, Iné nevidím. Zade ma už do práce naspäť nevezme. I tak ďakujem za všetko, Trevis,"
,, Vieš, že mi to robí radosť, Kaitlyn,"
,, Vážne ďakujem ,Trevis,"prejde ku mne a obíjme ma. Pošepky znovu zopakuje tie tiché slová, ktoré ma zastavili.
,, Aj tak by som si prial zažiť to znova."

Naveky Dráha Kaitlyn Where stories live. Discover now