Naveky Dráha Kaitlyn

Siedma

Pretočím sa na posteli. Viečka odlepím od seba. Pozriem na hodinky. Pól jedenástej?! Zaspala som! Došlaka! Prudko sa postavím, ale oľutujem to. Bolesť v rebrách ma zastaví, no napokon sa pomaly postavím na nohy. Prejdem do kuchyne, natiahnem sa ku poličke hore, aby som si dala nejaké lieky od bolesti. Syknem od bolesti, tak ma to bolí. Nadýchnem sa zhlboka, ale nič mi to nepomôže. Jednou rukou sa opriem o linku a druhou sa znovu natiahnem. Niekto ma chytí okolo pásu a posunie ku sebe na hruď. Zakloním hlavu a pozriem na dva zafíry.
,, Prečo nespíte, princezná?"
,, Zaspala som do školy..."
,, Nezaspala ste. Vypol som Vám budík a nechal Vás spať."
,, Ale..."
,, Máte bolesti." Obočie sa mu starostlivo zvraští.
,, Nemôžete sa namáhať."
,, Musím ísť do školy..."
,, Dáte si voľno."
,, Len nedávno som...'
,, Vybavil som Vám mesačné voľno. Musíte sa zotaviť. Postarám sa o Vás, slečna," Prikývnem. Jeho ruky sú také príjemné. Stále ma drží okolo pásu. Jemne a pohodlne sa opriem o jeho nahú, vypracovanú hruď. Jeho pravidelný tlkot srdca ma príjemne ukľudnuje a uspáva. Prstami ma jemne hladká na koži. Jeho dotyky sú také teplé a nežné. Som v siedmom nebi. Mám pocit, že čochvíľa v jeho náručí zaspím. Bradu si oprie o moje rameno jeho teplý dych ma príjemne šteklí. Zabudla som aj na svoju bolesť kým mi ju pulzovanie znova nepripomenulo. Nespokojne sa pomrvím.
,, Cítite sa teraz už lepšie?" Pokrútim hlavou.
,, V tom prípade by sme to mali napraviť." Pomaly ma otočí ku sebe.
,, Iste. Len mi dajte minútu." Prikývne a ja zaleziem do kúpeľne. Rýchlo ako sa to len dá vykonám rannú hygienu.
Vrátim sa ku nemu. Nevinne a pomaly ma chytí za pás. Otočí ma tvárou ku sebe.
,, Je to lepšie?" Znovu pokrútim hlavou. Potlačí ma ku linke. Chytí ma pod stehnami a opatrne dvihne, aby mi neublížil. Posadí ma na linku. Siahne hore do poličky a vyberie tabletku podá mi ju aj pohár vody.
,, Ďakujem." ,, Neďakujte mi." Postaví sa medzi moje nohy a pomaly odhrnie tričko. ,, Hojí sa Vám to celkom rýchlo." ,, Myslíte?" ,, Samozrejme. Za pár dní by to mohlo vyzerať ešte lepšie." ,, V to dúfam." Usmejem sa na neho. Jeho prsty nežne behajú po mojich nohách. Slastne zavriem oči.
,, Určite ste hladná. Na čo máte chuť?"
,, Hmm... Ja nezvyknem ráno jesť."
,, Verte mi. Pomôže to."
,, Nechám to na Vás. Čo by ste mi poradili." Dúma a potom s úsmevom pozrie do mojich očí. ,, Máte rada prekvapenia?" ,, No. Záleží od toho či sú príjemné alebo nepríjemné. Ale nechám sa prekvapiť." ,, Sľubujem, že moje prekvapenia budú vždy príjemné, princezná, nemáte sa čoho báť." ,, Tak dobre." Natisne sa bližšie. Nohy mi dá okolo jeho pásu. Chytí ma za pás a potiahne ku sebe. Dotknem sa jeho ramien a oviniem ruky okolo jeho krku. Pomaly ma chytí pod zadkom a dvihne ma. Bojím sa, že spadnem, ale jeho pevné svaly ma silno držia. ,, Som príliš ťažká." Mám nadváhu, veľké stehná a celulitídu. Nie som ani trochu chudá. Viem, že obezitu máme v rodine, ale nenávidím pohľad na seba v zrkadle.
,, Na čo myslíte?" ,, Na niečo iné..."
Pozrie na mňa a obočie dvihne do hora. Zasmeje sa, odkašle si a napraví si ma, aby som sa mu nevišmykla z rúk. ,, Nie ste ťažká. Koľko vážite?"
,, Je neslušné sa pýtať dámy na váhu."
,, Viem... Ale bol by som rád ak by ste mi to povedala." Pokrútim hlavou.
,, Cítite sa nepríjemne?" ,, Nie..."
,, Máte nízke sebavedomie." ,, Je to... Trošku zložitejšie." ,, Fakt? Tak to vysvetlite." ,, No... Položte ma." ,, Mal by som?" ,, Áno." ,, Prečo by som mal?"
,, Už som Vám dôvod povedala." ,, Nie ste ani zďaleka ťažká. Verte mi."
,, Ale..." ,, Prosím..." S povzdychom prikývnem. Pomaly ma zavedie do obývačky. Položí ma na gauč a do rúk mi dá knižku. Zakryje ma dekou a vyzdvihne na vankúš zranenú nohu. Potom už len čakám.

~&~
Žalúdok mi bolestivo zaškvŕka. Tristan akurát vojde do obývačky viem to podľa krokov, pretože nechcem odtrhnúť zrak od knižky. Prejde ku mne. Zrak na sekundu odvrátim a pozriem hore na neho. Avšak nechcene si ho obzerám. Je taký sexi v tej zástere. Vezme mi knihu z rúk a prečíta si stranu, ktorú som čítala. Pobavene dvihne obočie do hora. ,, Takže... Máš rada erotiku?"
,,No... Aj romány. Aj fantazy aj romantiku. " ,, Čo tak skúsiť niečo motivačné?" ,, Nepomáha mi to." Chápavo prikývne. Do knihy dá záložku a položí ju na stôl. Už by som sa aj staviala na nohy, lenže on ma potlačí naspäť. ,, Zlatko, už to neskúšaj." ,, Nie bezo mňa." Prikývnem. Deku mi odhrnie a opatrne ma zdvihne do náruče.
,, Som ťaž..." ,, Ani to neskúšaj hovoriť. Nie si ťažká." Odnesie ma za stôl.
Zmohnem sa len na tiché 'wow'.
,, Máte rada hemendex?" ,, Áno. Naposledy som ho jedla, keď som mala šesť, sedem." ,, Prečo tak dávno?" ,, Je to... Zložité." Prikývne.
,, Dobrú chuť."
,, Ďakujem." Začnem jesť. Je to vynikajúce. ,, Mhmmm...." Slastne zavriem oči. ,, Mňam. Je to skvelé."
,,To rád počujem." Usmeje sa na mňa a ja spokojne ďalej jem. Ani neviem kedy a už mi bral prázdny tanier. Vypijem pohár džúsu a s úsmevom pozriem na neho. ,, Ako sa vraví. Najedená žena rovná sa spokojná žena." Zasmejeme sa. Pomôže mi na gauč. Poddá mi knihu. Keď doupratuje sadne si vedľa mňa a s notebookom na nohách sa venuje práci.