Naveky Dráha Kaitlyn

Šiesta

,, Takže?"
,, Takže toto je tvoj nový domov." S úsmevom pozriem na obrovskú buduvo pred seba. Vyzerá to ako nejaká súkromná škola.
,, Ideš so mnou prosím do vnútra?"
,, No, to je ten problém."
,, Čože?"
,, Upkoj sa. Nemôžem s tebou byť stále. Takže bude s tebou tvoj bodyguard."
,, Nie. Však si robíš srandu?"
,, Nerobím. Sľubujem ti, že sa čoskoro vrátim. Dá na teba pozor. Je to milý a príjemný muž. Budeš sa baviť."
,, Pochybujem."
,, Je síce prísny, ale snaží sa."
,, To mi nemôžeš urobiť."
,, Zvládneš to, ja musím."
,, Počkaj..." Ale už ho niet. Pokrútim nad ním hlavou. Neviem kde je ten záhadný muž. Netuším kadiaľ sa vybrať neviem nič. Obzriem sa okolo seba. Akurát zaburáca hrom. Trhne mnou. Pozriem hore. Začne liať ako z krhli. Som premoknutá ako myš. Predo mnou je strom. Bežím ku nemu a schovám sa pod neho. Počujem iba ako trafil niekde blízko mňa blesk. Pozriem sa za seba. Strom je rozlomený na polovicu. Cúvenem dozadu. Nezmohnem sa na iné kroky. Iba sledujem ako strom padá rovno na mňa. Raz... Dva... Tri...
Nič. Odvážim sa otvoriť oči. Ležím na zemi pod nejakým telom. Mužským telom. Neschopná pohybu a rozprávania zažmurkám.
,, Dopekla! Princezná ste v poriadku?"
Muž ku mne zdivhne hlavu. Prepána jeho oči sú tak dokonalé. Dva krásne diamanty. Čistý zafír.
,, Slečna?" Potrasie mnou. Hlava je mojím kolotočom.
,, A-áno. Ďakujem."
,, Prečo ste nevošla do vnútra?"
,, Ja... Neviem ako a kadiaľ som tu nová."
,, Och. Ako sa voláte?"
,, Som Catherine Langová."
,, Teší ma, princezná, ja som Tristan. "
,, Iba Tristan?"
,, Tristan Caine."
,, Teší ma pane."
,, Počkať. Ako ste vraveli, že sa to voláte."
,, Catherine Langová. Prečo?"
,, Ach. Áno už viem. Zade mi povedal o Vás. Som Váš bodyguard." Sánka mi padne ku zemi.
,, Vy? Ste si tým istý?"
,, Samozrejme." Prečo práve ty? Si tak dokonalý. Vyzeráš ako Rhys Larsen a ja mám byť s tebou stále?
,, Slečna. Bol by som nesmierne rád ak by sme už vošli dnu. Ak sa nechystáte dostať zápaľ pľúc."
,, Prepáčte."
,, V poriadku." Dvihne mi tašku zo zeme.
,, Tadiaľto."

~&~
Po pár nudných hodinách( ktoré mi prišli ako večné trápenie) som dostala inštrukcie. Alebo pravidlá.
1. Neporušovať školský poriadok.
Inak zrejme bude tvrdý trest.
2. Neodvrávať učiteľom.
Lebo aj za to vás protestujú.
3. Nerobiť hluk na internáte.
To sa mňa netýka. Tristan vravel, že ,Zade, nám zabezpečil byt.
4. Bez bodyguarda nesmiete prísť.
Lebo vás potrestajú.
5. Plnenie príkazov, práce a vecí, ktoré sa vám určia.
Samozrejme pokiaľ nechcete mať trest.
6. Rešpektovať sa navzájom.
7. Neohovárať.
8. Nefajčiť.
9. Nepiť.
10. Nedrogovať/ nefetovať.
11. Po večierke sa nepotuľovať na chodbách.
12. Buď v čas na mieste kde máš byť.
Takže raňajky, obed, večera.
13. Bez preukazu identity Vás nepustíme ďalej.
14. Aspoň trikrát do týždňa mať na sebe školskú uniformu.
15. Mimo školské problémy neriešiť v škole.
A samozrejme ďalšie veci, ktoré sú tak trochu zbytočné.
,, Tristan?"
,, Áno, slečna?"
,, Mohol by si sa už uvoľniť. Nevykať mi?"
,, Nie."
,, Ale..."
,, Prejdite k veci." A vraj pohode, milý muž. Vzdychnem si a zíjdem schody.
Cestou narazím do niekoho.
,, Hej! Dávaj pozor!"
,, Prepáčte. Nevidela som Vás."
,, Treba sa pozerať. Ale pozrime sa koho tu máme. Ty musíš byť tá nová." Zachechne sa.
,, Áno som."
,, Mali by sme to osláviť. Robíme to vždy, keď príde niekto nový. Zastav sa o štvrtej dnes tu."
,, Ale to už škola bude zavretá."
,, Pre tútorov nie."
,, Ale ja ešte nemám prideleného tútora."
,, Škoda. Tak nič."
,, Možno zajtra."
,, Alebo..."
,, Je to v poriadku. Aj tak nemám moc rada oslavy."
,, Tak fajn cica. Poď."
,, Nevolaj ma tak, prosím." Pozriem na Tristana. Telefonuje.
,, Len oznámim svojmu..."
,, Môj kamoš mu to povie."
,, Dobre." Potiahne ma do neznáma. Zabočí a vtedy...
Bleskovo ma oprie o stenu.
,, Tak čo cicuš? Dáš aj mne?"
,, O čom to hovoríš?" Ruky mi dá nad hlavu. Sukňu mi zdvihne hore a stisne mi stehno. Blúdi vyššie a vyššie.
,, Prosím, pusť ma." Chvejúcim hlasom poviem.
,, Nie. Zabávam sa."
,, Charlie. Takto nevýtame nových hostí." Pobavene povie ďalší mužský hlas. Vysoký chlapec sa priblíži ku mne. Prehodí si ma cez rameno a miery so mnou niekam.
,, Pusťe ma!" Zakričím na nich. Očividne sa bavia. Pustí ma a ja dopadnem na tvrdú zem. Z úst mi výjde hlasný krik. Počula som zapraskanie. Noha ma nesmierne bolela a do pľúc som vedela ledva dostať kyslík.
,, Prosím..." Jeden z nich ku mne podíde.
,, Zakloň hlavu!"
,, Ak nechceš, aby sme ti ublížili tak rob, čo hovorím!" Zakloním hlavu. Chytí mi obe líca. Do úst mi dá štyri tabletky.
,, Marco podaj mi vodu." Ďalší mu podá fľašu vody, ale podľa chuti som vedela, že to je alkohol. Rozkašlem sa.
,, Prehĺtni to!"
,, Prehĺtni to ty suka." Kopne do mňa tak to urobím. Postavím sa. Prejdú ku mne.
,, Čo cica?"
,, Dajte mi pokoj!" Zakričím. Snažím sa utekať, ale ,Marco, ma chytí za ruku, potiahne a hodí o stenu. Rozkašlem sa. Na hlave cítim horúcu tekutinu. Telo ma bolí. Postavím sa. Štipľavá facka ma však zvezie na zem. Staviam sa pomocou steny na nohy.
,, Tak čo?máš dosť?" Posmešne sa zasmeje ,Marco.
,, Marco, Charlie, Catherine? Čo tu robíte mimo vyučovania?"
,, Catherine, sa nám vyhrážala, pane."
,, Slečna! Poďte so mnou máte trest."
,, Ale, pane..."
,, Bez rečí." Jeden z tútorov ( tento je najprísnejší) ma chytí za lakeť. Potiahne ma hore.
,, Ale pane ja som..."
,, Preboha, kde si bola?! Všade som ťa hľadal! Vieš ako som sa bál?!" Výjde na mňa Tristan.
,, Neskôr sa s Vami porozpráva. Teraz mám slovo ja. Ja Vás potom zavolám." Perami mu naznačím krátke 'prepáč' a už sa ocitám v inej miestnosti.
,, Dúfam, že si uvedomujete aké prísne sú moje tresty. Je mi jedno, že ste tu nová Slečna. Trest bude rovnaký. Za vyhrážanie..."
,, Pán učiteľ ja som vážne nič neurobila."
,, Nemôžem Vám veriť. Je mi ľúto." Prejde ku mne. Chytí mi zápästia ruky a otočí ma. Zviaže ma lanom.
,, Prosím..."
,, Bude to bolieť. Takže skúste dýchať."
Nakloní sa ku môjmu krku. Hlavu a vlasy mi dá na stranu a zahryzne do mňa. On je upír?! Vykríknem bolesťou . Ak by ma nedržali jeho ruky padla by som. Tesáky zo mňa vytiahne. Klesnem na kolená.
,, Neskončil som slečna." Chytí ma za zápästie a silno zahryzne. Začne mi cuciať krv.
,, Prosím! Dosť!" Za vzpieranie a odpor voči nemu ma sotil na zem.
,, Tíško." Dosal mi krv. Prudko ma vytiahol na nohy. Bola som slabá na toľko až som padla späť. Lieky s alkohol na mňa už účinkovali.
,, Pila si!" Letela mi facka. Chytil ma za lakeť a ťahal po zemi preč. Hodil ma ku nejakej stene.
,, Milujem toto..." Povie a rozopne si opasok. Vezme si ho do rúk a šľahne ním po mojich nohách.
,, Toto nieje už taká zábava!" Povie, ale robí to znova až kým moje nohy nie sú krvavé až krvavo-červené.
Vezme si maličký vreckový nožík. Prejde ku mne.
,, Čím viac sa budeš vzpierať tým viac to bude bolieť." Zareže sa mi do kože na nohách. Potom na rukách. Ostanú iba škrabance s vytekajúcou krvou. A ďalšia facka.
,, Teraz by si si to už mala uvedomiť." Rozviaže mi ruky. Zápästia mám fialovo-krvavé. Lano sa mi do nich dobre zarezalo. Vytiahne ma na nohy a postrči vpred, ale moja slabosť ma zvezie na zem.
,, Preboha. Nemotorné dievča." Potiahne ma zo zeme a hodí pred dvere ako psa.
,, Môžete!" Zakričí a zabuchne dvere. Slzy mi uschli na tvári.
,, Čo si kurva urobila?! "
,, Prosím nekričte bolí ma hlava."
,, Mám u riti čo ťa bolí. Dvíhaj sa. Ideme!" Pošucham si oči a pomocou steny sa postavím, no nie na dlho.
,, Čo ti to urobil?" Spýta sa a podoprie ma.
,,To je už jedno."
,, Pomôžem Vám..."
,, Nechápem, čo vám dnes všetkým je?!" Zakričím a vynorím slzy.
,, Takmer ma zabili nejaký šialenci, potom tvrdili, že som sa im vydierala. Tútor ma potrestal a nenechal ma vysvetliť to a ty! Ty sa do mňa obúvaš vyleješ si na mne zlosť! Najprv mi vykáš potom sa so mnou bavíš ako s handrou a zrazu mi chceš pomôcť?! Do pekelných brán! Čo som komu kedy také zlé urobila?!" Vytrhnem sa z jeho zovretia a chytím zábradlia na schodoch. Pomaly zíjdem dolu.
,, Mrzí ma to..."
,, Dajte mi pokoj!" Poviem mu. Nastúpim do auta. Odvezie nás do bytu a ja som rada, keď sa došuchtám na vécko. Výjde zo mňa aj nemožné. Musela som si vyvolať zvracanie pokiaľ som nechcela skončiť v nemocnici. Následne prejdem do kúpeľne.
,, Slečna..."
,, Teraz nie, Tristan, chcem byť sama. Urobte si pohodlie a uvoľnite sa. Cíťte sa tu ako doma. Zadeovi nehovorte, čo sa stalo nechcem, aby Vás vyrazil. A prepáč za môj výkyv." Zavriem dvere na kúpeľňi. Vyzlečiem sa a pozriem do zrkadla. Som samá modrina. Asi som magnet na zranenia. Vyzerá to na zlomená rebrá, ale nejako to neriešim. Zahojí sa to. Vojdem pod sprchu a poriadne si doprajem teplú vodu. Potom sa prezlečiem do pyžama. Kraťase a tričko. Očešem si vlasy a vyčistím si zuby. Bosá sa nejako dotackám do kuchyne. Zapnem svetlo a vyberiem pár ingrediencií. Dám postaviť vodu a potom do nej dám cestoviny. Urobím tagliate s kuracím mäsom a rajčinovým pestom. Naberiem na dva taniere a posypem parmezánom. Vezmem jedlo do obývačky za jedálenský stôl a prinesiem príbor. Kým pripravujem limonádu ,Tristan, príde za mnou.
,, Viem, že ste zrejme hladná. A pizza by mohla byť dobrá aj na mier. Akú máte rada? Platím ja..." Pozriem na neho.
,, Alebo..."
,, Mohol by si mi prestať vykať?"
,, Ak si to želáte. Teda želáš prepáč..."
,, Takže akú pizzu si dáš?"
,, Nemám chuť na pizzu."
,, Tak si môžeme dať aj niečo iné. Máš rada tagliate? Ja napríklad veľmi, je to moje obľúbené jedlo."
,, Tagliate to znie super. Ale na čo?"
,, Nechceš so mnou večerať?"
,, Poď so mnou..."
,, Počkaj!" Zaznie za mnou, tak sa otočím.
,, Na verejnosti ti nemôžem tykať."
,, A?"
,, Nie som zvyknutý ani na..."
,, V poriadku. Ak ste zvyknutý na to, že mi vykáte tak nech je po Vašom."
,, Ďakujem..." Prikývnem. Vezmem ešte limonádu a poháre. Zavediem ho do obývačky.
,, Sadnite si."
,, Ale to ste robiť nemala. Nezaslúžim si to..."
,, Bolo to moje rozhodnutie. Tagliate máte predsa rád, nie?"
,, Áno ale..."
,, Tak nevidím dôvod prečo by ste si nemal dať so mnou večeru."
,, Ale..."
,, Dobrú chuť."
,, Dobrú chuť." Postavím sa a vezmem džbán. V ruke cítim pulzovanie. Začne sa mi triasť. Tak nám obom rýchlo nalejem do pohárov limonádu.
,, Ste v poriadku?" Odkašlem si.
,, Nič to nieje."
,, Nechcete ísť ku doktorovi?"
,, Nie..." Zašepkám a natočím na vidličku cestoviny. Vidlička mi vypande z rúk. Rany ma náhle rozbolia.
,, Ospraveňujem sa..." Zatnem zuby.
,, Cítite sa dobre?"
,, Samozrejme. Ako vravím to nič nieje." Stratím rovnováhu, padnem dolu zo stoličky. Tristan bleskovo vyletí a pomôže mi vstať.
,, Bolí Vás niečo?"
,, Jedzte prosím ďalej..."
,, Som za Vás zodpovedný. Rozkazy dávam ja."
,, Ospravedlňte ma na chvíľu."
,, Iste." Zájdem do kúpeľne. Pozriem na seba do zrkadla. Modrina na krku vyzerá ako cucfklek. To isté mám na ruke. Jazvy na nohách ma bolia a ja ledva dostúpim na členok iba s ťažkosťami asi ho mám vytknutý takže krívam ako pes. Ale hrudník nieje na tom o nič lepšie. Mám tam riadnu modrinu. Vrátim sa späť.
,, Všetko je v poriadku. Pusťme sa naspäť do jedla a..." Preruší ma.
,, Ako dlho Vás to bolí?" Zrak namieri na moju nohu.
,, Nič to nieje, Tristan, prosím."
,, Nenechám to tak. Neviete na to ani stúpiť." Prejde ku mne. Podá mi ruku a pomôže mi dostúpiť na nohu. No nemôžem. Zjojkám bolesťou.
,, Máte to opuchnuté." Pozriem na neho pohľadom: Nevrav Sherlock, nevšimla som si.
,, Určite ho máte vytknutý." Vzdychnem si.
,, Nič to nieje."
,, Chyťte sa ma okolo krku."
,, Nie."
,, Rozkazy dávam ja. Spomínate?" S povzdychom to urobím. Nemám silu na odpor a hádky.
Zdvihne ma a vezme do kúpeľne.
Vezme si jeden z plátených boxov. Kľakne si predo mňa.Vyloží moju nohu na jeho koleno. Jemne mi to natrie nejakou masťou a potom mi to obviaže.
,, Nestiahol som to moc?"
,, Nie, je to v poriadku." Chytím si ruku, to pulzovanie je neznesiteľné. Natrie mi rany na nohách.
,, Čo Vás ešte bolí."
,, Už nič."
,, Vidno Vám to na očiach neklamte ma."
,, Smiem?" Spýta sa ma.
,, Čo?"
,, Dotknúť sa Vás." Prikývnem. Jeho jemné prsty sa ma jemne dotýkajú. Hľadá aké koľvek zranenie, chrasty, podliatiny. Vezme moju ruku, no nedovolím mu to.
,, Princezná, chcem Vám pomôcť."
,, Nevolajte ma tak."
,, Ale,no tak." Dovolím mu to a on mi pozrie na ruku. S povzdychom ju niečím natrie a obviaže. Prehmatá mi telo. Až napokon mi nakloní hlavu.
,, Mrzí ma to..."
,, Nieje to Vaša chyba."
,, Ale je..."
,, Nieje. Mala som Vám povedať, že niekam idem a nie mu veriť."
,, Ja som Vás mal hľadať a neignorovať krik."
,, Prosím už sa neobviňujte." Znova ma natrie.
,, Nemôžem..."
,, Prosím..."
,, Pokúsim sa o to." ,, Ďakujem." Postavím sa veľmi rýchlo. Asi som zabudla na moje rebrá. Zatackám sa.
,, Je tu ešte niečo?"
,, Nie..."
,, Neklamte mi. Nejde Vám to. Kde Vás to bolí." S povzdychom si vyhrniem tričko. Dotkne sa mojej modriny.
,, Ako sa to...?"
,, Nechcem sa o tom baviť. Bol to ťažký pád a veľký hod. Počula som iba zapraskanie."
,, Máte zlomené rebrá." Vezme si ďalší kremík a natrie mi to. Obviaže mi to.
,, Dobre?" Prikývnem. ,, Ďakujem, že ste mi pomohli."
,, Je to moja práca. Poďte potrebujete jedlo." Pomôže mi do obývačky.
,, Vlastne..." Vezme ma do izby a prikryje. Prinesie mi jedlo a nakŕmi ma.
,, To už je priveľa takže..."
,, Je to moja vôľa, Slečna."
,, Ale..."
,, Teraz choďte spať, princezná, spánok pomáha na lepšie hojenie rán."
,, Najprv práca a potom..."
,, Ja sa o to postarám. Dobrú noc, princezná." ,, Ďakujem." ,, Nieje vôbec za čo. Dobrú noc, princezná," ,, Dobrú noc, pán Caine." Zhasne mi svetlo.
,, Keby niečo kričte." ,, Dobre." Odíde a nechá otvorené.