Naveky Dráha Kaitlyn

Piata

,, Prečo si myslíš, že tvoje dielo budem predávať pod falošným menom? Na čo mi to bude? Nikto nebude vedieť kto to je!"
,, Je to pseudonym..."
,,Takže pseudonym vravíš." Postaví sa z jeho veľkého kresla. Pokrčená košeľa ani nevyzerá, že je pokrčená. Jeho na mieru robené, ležérne poltopánky nevydajú ani jediný zvuk,keď sa dotknú zeme. Za to moje lodičky áno. Keď sa otočím okolo svojej osi, aby som zbadala kam má namierené.
,, Minútu, Kate, hneď sa ti budem venovať." S pohľadom upreným do predu mi ľahko povie, aby som si sadla.
Stále prekvapená jeho správaním sa usadím do pohodlného, čierneho kresla. Mojou hlavou letia otázky. Avšak zo všetkého najviac je na tom najhoršie moje zdravie. Pulz sa mi zrýchľuje stále viac a viac. Cítim jeho pulzovanie v mojich ušiach. Žalúdok ma bolí stresom. Úzkostlivo sa stiahne, keď začujem zatvorenie mahagonových dvier. V sklenených oknách predo mnou uvidím jeho obraz. Pomaly sa idem postaviť, no jeho ruky spočinú na mojich ramenách. Pritlačí ma naspäť do kresla.
,, Seď." Ozve sa do ticha. Pokožka mi zbledne.
,,Takže kde sme to skončili, dievčatko?"
Opäť sa usadí na svoje miesto.
,, Ja..."
,, Myslím, že to bolo..."
,, Ach, Kate. Nechceš vodu? Si bledá."
,, Nie, ďakujem." Guču v hrdle preglgnem. Ale on mi aj tak naleje chladenú minerálku z boxu. Nieže by mi vadilo keby pijem z jeho fľaše... Ale dokelu! Preklínam sa za také myšlienky. Nervózne s povzdychom vstane. Prejde ku mne.
,, Pitný režim je dôležitý. Hlavne v týchto horúčavách, zlatko, napi sa tej minerálky a nenúť ma, aby som ju musel do teba naliať ja." Zašepká mi pri uchu.
,, Tak? Nebuď rozrušená, Kate,"
Zasmeje sa. Na dvere niekto zaklope. Nespokojne zavrčí, no ja som rada za záchranu. Dnu vojde žena. Menšieho vzrastu, havranie vlasy, čierne oči. A červený kostým.
,, Prepáčte, že ruším pane. Chcela som sa opýtať.." preruší ju.
,, Zruš mi každého klienta na tieto dva mesiace. Kľúče nechaj na stole ja zamknem. Vezmeš si platené voľno na dva mesiace. Stačí e-mail."
,, Pane máte len dve stretnutia."
,, S kým ,Rebeka, a kedy?"
,, Dnes o piatej s Ritou a zajtra o štvrtej s Antonom." Ticho sa zasmeje a pozrie na mňa. Postavím sa.
,, Ja už nebudem zdržiavať. Pôjdem. Ďakujem, majte pekný..." preruší i mňa.
,, Rebeka, zruš to a daj si voľno. Prosím, stačí ak to napíšeš doma jednoducho sa zbal a choď domov. Kľúče mi daj teraz." Jeho asistentka mu dá zväzok kľúčov do rúk.
,, Ďakujem pane. Pekný večer, dovidenia slečna."
,, Ja ďakujem. Maj sa, Rebeka," dvere sa
znova zatvoria.
,, Ty tu ostaneš. Si dnes moja jediná a posledná klientka."
,, Ale ja..." Jeho náhla blízkosť ma zastaví.
,, Slniečko, či sa ti to páči alebo nie. Ja nebudem propagovať ani predávať tvoju prácu pod iným menom." Kľudne povie.
,, Je to len pseudonym. Nechcem aby všetci vedeli, že je to moja tvorba." Urobím dva kroky vzad a on tri vpred. Som nalepená na stene.
,, Oh, aké prekliato milé a rozkošné. O to predsa ide, zlatíčko, tak to má byť." Rukou mi pohladí líce. Zastrčí mi nezbedný prameň vlasov za uši.
,, Voniaš ako..." Nosom sa obtrie o môj krk. Nasáva moju vôňu keď ním prechádza po mojich kľúčnych kostiach.
,, Vanilka..." Dopovie napokon.
,, Voniaš ako vanilka a predsa si sladšia ako jahoda." Zašepká mi. Po tele mi prejdú zimomriavky.
,, Bledneš. Napi sa." Zasmeje sa.
,, Nie som smädná."
,, To som sa nepýtal." Chladno riekne.
,, Nechcem, aby si mi tu skolabovala."
,, Je tu predsa klíma." Ktorú necítiť.
,, Ktorá je pokazená. Necítiš teplo? Pitný režim je dôležitý. Napi sa tej minerálky a nenúť ma,aby som ju do teba nalial ja."
,, A ty? Tebe nieje teplo? V tejto dlhej košeli? Tmavej dokonca. V saku?"
Cítim ho.
,, Ale je, srdiečko,"
,, Nechceš sa trochu ochladiť, Kate?"
,, Nechceš sa zbaviť tepla?" Spýtam sa ho.
,, Chcem."
,, Mám ti pomôcť?" Zašepkám.
,,Ach, áno! Pomôž mi, Kate," Rozopnem tri gombíky na jeho košeli.
,, Lepšie?"
,, Oveľa." Ďalšie tri. Keď sa chystám na ďalšie, chytí ma za zápästie ruky. Pozriem mu do očí.
,, Prepáč, neviem čo to do mňa vošlo..." Zahanebe skloním hlavu, z ktorej mám kolotoč odkedy stojím.
,, To je tým teplom. Bdieš. Blúzniš."
,, Kate. Mám o teba naozaj strach. Takže sa prosím napi." Roztrasené ruky sa načiahnu po pohár.
,, Si bledá, ba bledši ako stena." Moja ruka sa stiahne. Vezme si pohár s vodou. Chytí ma za zápästie ruky a nežne ma posadí do jeho kancelárskeho kresla.
,, Je tu zlý vzduch."
,, Hlava..." Zamrmlem, ledva už vidím.
,, Dofrasa!" Zanadáva si. V očiach sa mu značí strach.
,, Bolí či točí, Kate?"
,, Oboje."
,, Otvor tie prekliate ústa."  Zavrčí. Pomaly otvorím suché pery. Vodu mi tam naleje.
,, Prehĺtni to."
,, Je tu fakt teplo."
,, Máš pravdu. Tu nemôžme ostať." Bez váhania si ma prehodí cez rameno ako vrece zemiakov. Hodí ma do jeho auta a zvezie ku nemu domov.
,, Tu nieje o nič lepšie." Posťažuje sa a zapne klímu.
,, To oblečenie, Kate, máš prehriatu pokožku. Prehriate telo. Tvoj organizmus tieto teploty nezvláda. A fyzické aktivity sa tomu tiež podpisujú." Naleje do mňa ďalší pohár vody. Oblečenie zo mňa zmizne a nahradí ho jeho veľké tričko.
,, Prislabá na mnoho vecí, ale tvrdohlavá na vzdorovanie si vždy."
,, Kate?" Oči otvorím.
,, Ahoj." Rieknem ticho.
,, Vidím, že to je už lepšie."
,, Čo je lepšie?"
,, No, za posledný týždne si sa stále budila uplakaná a nič ti nepomohlo ani lieky. A teraz. Bol to pekný sen? Hm, dievčatko?"
,, Bol trochu zvláštny. Ale za tie posledné, čo som mala určite najkrajší a najnormálnejší."
,, Ako zdravie?"
,, Je mi už lepšie."
,, To rád počujem."
,, Zade?"
,, Áno, Slniečko?"
,, Snívalo sa mi s tebou." Zarazene na mňa pozrie.
,, So mnou?"
,, Si si istá?"
,, Mhm..." Ruky si spojím ako v modlitbe a zložím ich do lona.
,, Všetko čo som si myslela a cítila v tom sne. Ku tebe ku okoliu. Bolo tak skutočné..." Slová nechám vysieť vo vzduchu. Odkašle si.
,, Bol to sen, Kate, to dúfam vieš. No ale. Každopádne. Prinesiem ti niečo na jedlo a potom vyrazíme."
,, Kam?"
,, Uvidíš." Usmeje sa. Dvere sa za ním znovu zatvoria. Ako v sne aj teraz mám túžbu... Teraz je však silnejšia chuť rozbehnúť sa za ním a povedať mu ako veľmi ho ľúbim, aj keď ho poznám príliš krátko na to všetko.