Moje telo sa chvelo. Priala som si skončiť to. Sen. Spomienky. Všetko čo som kedysi zažila. Znovu sa to vracalo. Azda to zapríčinila zmena prostredia. Nemohla som bojovať. Nevedela som ako. Chcela som sa zobudiť, kričať a hovoriť. Len nebyť ticho. Vedela som, že ležím v inej posteli. Vedela som to lebo som cítila jeho teplé dlane a to, ako sa ma snažil prebrať jeho hlas, no neúspešne
Vedela som, že mi neublíži. Ale tak to malo byť predsa aj pred rokmi. Ale nebolo to tak. Z hrdla sa mi vydral vzlyk. Otočila som sa na stranu. Cítila som to tak intenzívne. Tie sny boli prekliatymi nočními morami. Boli to moje spomienky. Moje zabudnuté spomienky. Posuniem sa na kraj posteli. Ale nezaregistrujem to kým nespadnem. Cítila som iba ako padám. Kým som nedopadla do rúk. Mužských, veľkých a jemných rúk.
,, Princezná! Zobuďte sa." Šepkal mi jeho hlas. Trhlo mnou. Pootvorila som oči. Hlavu som mala zaklonenú. Fakt skvelý výhľad na strop. Pomaly som si narovnala hlavu. Tristan ma držal v náručí. Jednu ruku som mala padnutú za jeho chrbtom a druhú vedľa tela. Telo ma bolelo. Doudierala som sa? Zastonám bolesťou. ,, Vnímate ma?" Doliehal ku mne jeho hlas. Dobiedzal ku mne. Snažil sa preťať tok mojich myšlienok. ,, Catherine? Počúvate ma?" ,, Bože..." Zastonám. ,, Udrela ste sa. Ste v poriadku?" ,, Myslím, že... Asi je to už lepšie." ,, Na stupnici od jedna po desať ako moc Vás to bolí?"
,, Desať." ,, Ošetrím Vám to." Vtedy si niečo uvedomím. Ak by ma nechytil...
,, Čo sa Vám snívalo?" Neodpoviem na tú otázku. ,, Princezná? Počúvate ma? Vnímate ma?" Bez ďalších slov mu pozriem priamo do očí. Slzy ma v nich pália. Pustím ich von. Natiahnem ruky. Obmotám mu ich okolo krku a tvár si zaborím do jeho ramena. Izbou sa nesú moje vzlyky. Jeho ruky ma pevne stisnú. Jemne ma hladká. Do uší sa mi dostane jeho hlas. ,, Je to v poriadku. Už ste v bezpečí..." Utešuje ma. Prejde so mnou neviem kam.
,, Princezná?" Pozriem na neho. ,, Je to v poriadku?" Spýtam sa ho. ,, Prepáč mi za..." ,, Nehovorte prepáč. Máte právo vyjadriť svoje city. Som rád, že ich v sebe nedusíte." ,, Ale..." ,, Žiadne ale. Mám Vás rád takú aká ste. Nemeňte sa. Odpočívajte..." Prikývnem a opriem si hlavu o jeho rameno. ,, Som ťažká..." Rieknem.
Zasmeje sa popod nos. ,, Vážne je to pre Vás také podstatné? Vážne Vás to tak trápy, slečna?" ,, Áno. Áno trápi ma to" ,, Nieje dôležité ako vyzeráte."
,, Ale..." ,, Nemyslite. Oddychujte."
YOU ARE READING
Naveky Dráha Kaitlyn
General Fiction,, Máš v sebe skryté tajomstvá Kailtyn nedrž to v sebe povedz mi ich. Prečo mi radšej nepovieš prečo ma špehuješ?" ,, Aj tak by som si prial zažiť to znova." Čo ak sa z obyčajného dievčatka z dediny stane priateľka niekoho významného? Čo ak ju odraz...
