Zachránila sa iba ona - Tianalis. Dcéra kráľa Irionnyxu našla strom času. Vrátila sa do minulosti... Nik a nič jej neostáva, lebo krajina oplývajúca mliekom a medom, pokojom a blahobytom, bola napadnutá a vyhladená susedom. Nyagardským kráľom Nefíro...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Striaslo ju.
,,Tianalis, kedy si niekomu ublížila? Nikomu! A ten človek, ktorý je vinný za všetko, bude ešte len malým dieťaťom." Mala chuť zaplakať. ,,Čo urobiť? Čo? Čo zmeniť?" Kým Tianalis tápala v myšlienkach, Čippiota akurát zaklopala na dvere do komnaty kráľovnej Nyagardu a hneď vošla. Hasinta sa tam chytala za brucho, preto zbystrila a pohla sa k nej rezkejšie, vraviac: ,,Vaše veličenstvo, vy budete rodiť?" Všimla si malú mokrú kaluž na zemi. Prezerajúc si tú tekutinu, vrátila zrak k vyblednutej a vyľakanej tvári, ktorá vypustila spŕšku obáv: ,,Kráľ tu nie je, vybral sa na poľovačku s kráľom Irionyxu a ešte sa nevrátil. Dokonca ani moja pôrodná baba a lekár tiež nie. Treba poslať strážcov, alebo kohokoľvek po pomoc...no, pozri sa, čo sa deje vonku, ani jeden nepríde, nik mi nestihne pomocť." Mala slzy na krajíčku. ,,Nebojte sa, kráľovná moja, ak by aj nik neprišiel, videla som to už párkrát, môžem vám pomôcť. Len sa nebojte. Sme predsa ženy. Keď som ja porodila svoje dieťa, bola som tiež sama."
Kráľovná viac zbledla: ,,Naozaj si už rodila?" Jej olivová pokožka získala takú farbu ako aj stena, na ktorej spočinul jej ustarostený zrak. Zatiaľ necítila nijaké bolesti. Len úplne slabé stiahnutia maternice. Mala ďaleko do silných bolesti. Lenže, náhody sa dejú a tentoraz sa udiali dve naraz.
Strážca komnaty kráľovnej Aliatany poslal jedno úplne mladé dievča, asi tak pätnásťročné, ktoré jej po celý čas pobytu v kráľovstve pomáhalo, aby Hasinte oznámila, že potrebuje pomôcť. ,,...pravdepodobne rodí, lebo má veľmi silné bolesti."
,,Čože? Aj ona?" Hasinta sa schytila za srdce, tak sa zľakla. Vedela, že mladšia Aliatana, je ešte menej skúsená, než ona.
Mladučké dievča, s rozpálenými lícami od rezkého behu, prikývlo: ,,Kráľovná Irionyxu si pýta pôrodnú babu."
Hasinta šepla pre seba: ,,Čo teraz?" Zhrozila sa tej predstavy, čo ich obe čaká a či to Čippiota zvládne.
,,Musíš teda pomôcť nielen mne, ale aj jej. Podľa toho, kto z nás porodí skôr. Pozri, síce mne odtiekla plodová voda, ale moje bolesti sú ešte slabunké."
Čippiota prehltla na sucho malou nervozitou a ponúkla kráľovnej svoju lakeť.
Zľahka sa im podarilo prejsť o pár komnát ďalej.
Pravdivosť slov mladej slúžky sa potvrdila.
Krik sa šíril už z chodby.
Keďže Čippiota a Hasinta vkročili dovnútra ku Aliatane, po tom, čo posúrili strážnika, aby bežal po porodnú babu, a dvere za sebou nechali otvorené, Tianalis mala možnosť ich šikovne sledovať. Prvotný šok rozddýchala, keď druhý prišiel náhle a tretí tiež. ,,Obe sú tehotné." Pootvorila ústa dokorán a tak sa iba prizerala tomu, čo sa pred jej očami deje.
Aliatana nevedela čo skôr od bolesti. Červená v tvári sa načiahla po svoju priateľku Hasintu, ktorá jej podala svoje dlane a silne uchopila tie jej.
