Zachránila sa iba ona - Tianalis. Dcéra kráľa Irionnyxu našla strom času. Vrátila sa do minulosti... Nik a nič jej neostáva, lebo krajina oplývajúca mliekom a medom, pokojom a blahobytom, bola napadnutá a vyhladená susedom. Nyagardským kráľom Nefíro...
Oups ! Cette image n'est pas conforme à nos directives de contenu. Afin de continuer la publication, veuillez la retirer ou mettre en ligne une autre image.
Jej hlasný plač sa prelínal s plačom jeho vlastnej matky, ktorú často počul cez dvere plakať. Uši ho rozboleli. Nadvihol ju zo seba sťa kométa a posadil na zem. Tianalis sa brániac zaprela lakťami o drevenú podlahu a hlasne zafňukala. Viac bezmocnosti sa k nej však priplavilo, keď Nefír zvolal: ,,Nôž." A vystrel k nej svoju veľkú pažu.
Tianalis ho chtiac nechtiac sputila na zem.
,,Ty si netvor."
,,Som netvor." Zodvihol ho. ,,Prečo, povedz, prečo ho chceš zabiť? Veď pomohol..."
Nefír jej presviedčanie všemožne ignoroval. Pomohol?! Keby si len vedela, čo urobí mojej, vlastne - tvojej matke! Kľakajúc k nemu sa mu chystal odplatiť za jeho nekalé činy.
,,Veď si človek, ty necítiš? Nemáš v hrudi srdce?"
,,Nemám."
,,Ale máš, prosím ťa, nechaj ho žiť. Pomohol aj tvojej vlastnej matke, Aliatana je tvoja vlastná matka a Hasinta moja." ,,Nepros, ľudia, ktorí prosia sú slabí." ,,Ľudia, ktorí prosia cítia." ,,Ja necítim nič, lebo som netvor. Sama si povedala."
Kým Tianalis zastala v plači a čakala čo urobí, Nefír nadvihol nôž a potom ním celou silou klesol nadol. Zapichol ho do hrude lekára a hneď sa po tmavosivom oblečení nahrnula navrch krv.
,,Nemal sa ako brániť, ležal bezvedomí, ale aspoň necítil bolesť, ktorú by pocítil, ak by...."
Nefír sa postavil a obtierajúc čepeľ noža do plášťa, Tianalis prikázal: ,,Vstaň! Okamžite!"
Uplakané dievča stratilo nádej, že by sa minulosť dala zmeniť.
Postavila sa a pretrela si oči: Môže mu vlastne nejaký druhý človek ublížiť? Ako to len zistím?...A môže snáď niekto ublížiť mne?
Ani sama nevedela, čo robí. Chcela iba odpoveď na vlastnú otázku.
Nôž, ktorý si Nefír vsunul do pošvy vytiahla, hneď spozornel a oblapil ju okolo krku, ale potom zas nechápal.
Tianalis si prerezala kožu na dlani!
Ja cítim bolesť, aj krv mi vytiekla.To znamená jediné. Že svet je nespravodlivé miesto. Jeho zabiť nesmiem, ale seba áno?! Vystrela a narovnala svoju malú dlaň, keď jej červena tekutina kvapkala nadol, na drevenú podlahu, s pohľadom hlbokým ako bezodná studňa. Rukoväť noža pustila. Z podlahy sa ozval tupý a krátky zvuk nárazu. Nefír sa obhliadol po ostrom predmete. Do hlavy mu nešlo, čo bolo jej cieľom. Skúmavo si ju prezeral. Najmä jej ruku a to ako sa sama poranila. A predsa ju musel podpichnúť: ,,Nemala si silu prvýkrát, chceš to skúsiť druhýkrát?!"
,,Môj život mi nedovolí spraviť zo seba takého istého človeka ako si ty! Vraha."
,,Vraha...Pravá dcéra Nyagardu, raz príde čas, keď sa ňou staneš. Verím tomu." ,,Ak by som sa ňou aj stala, len kvôli tebe. Nik mi za ten hriech nestojí, tak ako ty!"
