FLAME

3. Časť

Na druhý deň sa za mnou všetci otáčali. Asi bolo nezvyčajné, že prváčka sa v prvý deň celá zmení. No a čo! Sadla som si na svoje miesto v triede a vypla si vlasy tak, aby bolo vidieť tetovanie. Zastavila sa pri mne Waterfall. Všetci upriamili svoju pozornosť na nás. Chýr o našich nezhodách koloval veľmi rýchlo.

„Flame, myslím, že ti na hlave pristála paradajka," zachichotala sa.

„Waterfall, myslím, že ti do ksichtu šliapol slon," odvetila som. Trieda sa zasmiala a Waterfall pevne stisla zuby.

„Myslíš si, že si ktovieako igelitentná, čo?!" zhučala. Potláčala som smiech.

„Máš..." prehltla som smiech. „Máš na mysli inteligentná?" Waterfall sa zatvárila zničene.

„Nie si o nič viac ako vrahyňa!" odsekla. Prudko som sa postavila. Stolička odletela a narazila do steny. Roztvorila som dlaň a vytvorila v nej ohnivú guľu. Waterfall mykla prstami k vodovodu a vynoril sa z neho vodný had, krorý začal krúžiť okolo nej.

„Energy!" zvolal niekto. Zrazu som na chrbte cítila ruky, ktoré zo mňa ťahali energiu. Zbadala som Ideu, ako stojí nad zvíjajúcou sa Waterfall. Vodný had bol rozliaty okolo nej. Môj oheň slabol až nakoniec zhasol. Energy odtiahla ruky a moju energiu preniesla na rastlinu, ktorá začala rýchlo rásť a rozprestierať svoje krikľavo zelené listy. Počuli sme slabý potlesk jednotlivca. Na katedre sedel profesor.

„Pozrime sa! Zdá sa, že už sa tu vytvorili nepriatelia. Práve ste mohli vidieť vaše neuvážené zaobchádzanie so schopnosťami. Flame, chcela si ju vari uškvariť?" opýtal sa ma, keď som sa s námahou pokúšala vstať.

„Len dochrumkava upiecť, pán profesor," oponovala som. Trieda sa zasmiala.

„A ty, Waterfall? Čo si chcela s tým hadom spraviť?" obrátil tvár.

„Zmyť jej omaľovánky," odvetila.

„Energy, čo keby si ju zabila?" pokračoval ďalej.

„To som nechcela!" vykríkla a hľadela priamo do profesorových očí.

„Nikto sme nechceli," precedím cez zuby a myslím na mamu.

„Flame má pravdu," prikývne profesor. „A ty, Idea? Čo keby si ju zabila ty?"

„Už sa to nebude opakovať," odrapká.

„V to dúfam," zúži oči a premeria si nás. „Sadnúť. Dnes nás čakajú ďalšie lekcie..."

Po výučbe som sa šla znovu prechádzať. Tentoraz som narazila na kino. Prezrela som si ponuku filmov, no nič ma neoslovilo. Zrazu sa zo sály vyhrnula skupinka starších študentov.

„Aha! Prváčka!" zvolalo dievča s fialovými vlasmi a čiernymi vytetovanými hviezdami po tele.

„A už prešla zmenou," podotklo dievča s krátkymi bielymi vlasmi, okuliarmi a lekárnickým plášťom. Pozrela som sa na nich a naklonila hlavu na stranu.

„Vyzerá ako vták!" zvolala fialovláska.

„Skôr fénix, s tými plameňmi," napravila ju okuliarnatá.

„Hej, dievča! Ako sa voláš?" vyhŕkol chlapec s čiernymi vlasmi.

„Flame," odvetila som. Zacítila som jemný vietor.

„Nie si to ty, o ktorej sa vraví, že chcela usmažiť svoju spolužiačku hneď druhý deň?" ozvalo sa mi za chrbtom. Zľakla som sa, no nedala to najavo. Pootočila som hlavu k ramenu.

„Iba dochrumkava upiecť," prehodila som. Parta sa zasmiala. Chlapec, čo stál za mnou prešiel cezo mňa a otočil sa. Mal hnedé vlasy a hnedé oči.

„Som Ghost. Prejdem cez koho a čo chcem. Tá doktorka je Illness. Dokáže chytiť chorobu akoby do ruky a uvrhnúť ju na kohokoľvek chce. Zároveň ich však skúma. Tá fialovláska je Fantasy. Dokáže vytvoriť hocičo z hocičoho. Ten emák hentam je Space. Dokáže prežiť vo vesmíre bez potravy, vody a kyslíka. Vie toho veľmi veľa o svete na nebi. Ide nepredstaviteľne rýchlo! Vraví sa, že už bol na kokci vesmíru a že vie, čo je za ním. No nikomu to nechce prezradiť. Až k neuvereniu, čo? Je taký rýchly, že cesta na koniec vesmíru mu trvala len dva týždne! A ten blonďák, čo sa za každým schováva je Animal. Zmení sa na hocijaké zviera," popredstavil svoju družinu. Spoza Spaca vyliezol nízky blond chlapec.

„Teší ma," usmiala som sa.

„Počkaj! Teba som videl včera v nákupnom centre. Ale... Bola si blonďavá, v mikine a rifliach bez štipky atramentu na tele! Ale tie tvoje oranžové oči som si hneď zapamätal!" luskol prstami Ghost.

„To bola Alica. Nie Flame," zasmiala som sa.

„Máš recht, dievča."

„Vidíme sa večer na uvítacej diskotéke?" zmenila tému Fantasy. Prikývnem. Profesor nám ju spomínal.

„Ak chceš, príď do našej izby aj skôr. Číslo 314," usmiala sa Illness.

„314? Takže ste tretiaci?" nadvihla som obočie. „To máte sedemnásť?"

„Šestnásť. Ty máš štrnásť?"

„Pätnásť."

„To by si mala byť druháčka!" potestovala Fantasy. Pokrčila som plecami. Keď som sa tak zamyslela, ostatní z triedy mali štrnásť. Rozlúčila som sa a bežala do kabinetu za profesorom. Zaklopala som.

„Ďalej," ozvalo sa. Otvorila som dvere a vošla do bielej miestnosti. V strede bol stôl a za ním sedel profesor. „Aha. Flame. Čo ťa trápi? Dnešné ráno?" pozrel na mňa láskavými očami.

„Nie. S dnešným ránom nemám problém. Teda až na to prerušenie, ale to je teraz jedno. Prišla som sa opýtať, prečo som najstaršia z triedy?"

„Vždy je niekto najstarší..." pokrčil plecami.

„Tak som to nemyslela. Mala by som byť v druháku!" mračila som sa.

„Objavili sme ťa neskoro. Musela si začať až od tohto roku, zlatko. Ale ak sa prejavíš vysoko inteligentná, možno budeš preradená. MOŽNO! Ale musíš sa prestať chovať tak, ako ráno," napomínal ma.

„Fajn," prikývla som a odišla do izby.