Mali práve prestávku. Našla som medzi všetkými Ghosta a povedala mu, čo sa stalo. Vyviedol ma na chodbu.
„Nepustili ma k nej!" kričala som. „Je teraz tam! Ktovie, čo jej urobila tá zmija? Čo jej budú teraz robiť?! Je to moja vina! Mala som hneď spoznať, kto vytvára simulácie a upozorniť na Ideu!" začali mi tiecť slzy hnevu aj smútku.
„Upokoj sa," chytil ma za ruku.
„Nie! Mala som jej zabrániť! Mala som ju ráno zabiť, keď som mohla! Čo keď Fantasy umrie?" vyhŕkla som. To nás už spoza rohu pozorovalo zopár žiakov z prvého a druhého ročníka a z triedy nejakí z tretieho ročníka. Ghost zovrel pery a vrazil mi facku. Ostala som ticho a udivená. Potom ma tuho objal. Prestala som vnímať, čo sa okolo mňa deje. Prestala som myslieť na Fantasy. Rozplakala som sa a stále dokola opakovala do jeho trička slovo prepáč. Ghost zahnal ostatných preč. Zaviedol ma do jeho izby.
„Zmeškáš hodinu kvôli usmrkanej prváčke," zavzlykala som. Potichu ma zvalil na svoju posteľ, zakryl a odišiel. Posadila som sa. To čo má byť? Terapia ťažkým paplónom? Aj keď... Voňal ako Ghost. Ako pravý Ghost, nie ako tá voňavka, ktorú používa. Nepopieram, že aj tá skvelo vonia. Postavila som sa. Ak si myslí, že tu ostanem len tak bez zmyslu ležať, to sa sakra mýli! Chcela som otvoriť. Nešlo to. On ma zamkol! Položila som pst na kľúčovú dierku a roztavila kladku. Potom som dvere rozkopla a vybehla von. Šla som do nemocničnej časti. Zase ma vyhodili. Kopala som do dverí. Trieskala, kričala a búchala. Nepomáhalo nič. NIČ!
„Flame!" Otočila som hlavu. „Doriti! Jak si sa sem dostala?" videla som ako ku mne beží Ghost. Rozbehla som sa preč. Doháňal ma.
„Stoj!"
„Ty ma nechápeš!"
„Nie je čo riešiť!"
„A čo Fantasy?" šprintovala som a on za mnou.
„Fantasy to prežije!"
„Ako vieš?!"
„Lebo ju poznám! Už ju raz skoro aj zmrazili!" kričal za mnou a myslel si, že ma upokojí. Ale samozrejme, že sa mu to nepodarilo. Prudko som zastala. Narazil do mňa a padli sme na zem. Oprel sa o ruky a ležal nado mnou. Otočila som sa, aby som bola tvárou k nemu.
„A už jej niekto útočil na myseľ? Nevieš, čo Idea dokáže. Dnes mi chcela vsugerovať, že vás nenávidím! Vieš, ako to bolelo? Keby som ju nepriškvarila, tak ťa... už nemilujem," priznala som. Zarazil sa.
„Ona ti chcela..." Prikývla som.
„A ty si mi to nepovedala," vzdychol.
„Nebolo kedy."
„Flame, Fantasy bude v poriadku."
„Tomu ani sám neveríš."
„Počul som presne do bodky, čo sa tam stalo."
„A...?"
„A bojím sa o ňu. Ale... Trieskaním do odolných dverí si nepomôžeme," usmial sa. Sklonil sa a dlho ma bozkával. Potom sa vyšvihol na nohy a pomohol mi vstať. Objal ma okolo pásu a išli sme spolu chodbami naspäť.
„A ty nemôžeš prejsť cez tie dvere?" opýtala som sa.
„Sú odolné proti všetkým možným schopnostiam." Vzdychla som si.
„Vieš, ako si hovorila, že by si ma už nemilovala...?" začal opatrne.
„Chceš sa opýtať, či ťa milujem?" Zneistel, no prikývol. Postavila som sa oproti nemu.
„Áno. Áno, milujem ťa," povedala som a pozerala mu do očí. Cítila som, že sa červenám. Usmial sa na mňa. Nevedela som, čo čakať. Pošle ma preč?
„Asi budem znieť ako slaboch, ale aj ja ťa milujem," zaškeril sa a ja som sa oňho oprela. Pobozkal ma.
„Roztavila som ti zámku na dverách," usmiala som sa.
„To aby sme teraz šli po niekoho, kto to spraví," chytil ma okolo pása a spoločne sme sa vybrali do centra.
Ďalší deň predobedom sme už mohli ísť k Fantasy. Posadali sme si okolo jej postele, kým si nás prezerala.
„Kto ste?" opýtala sa. Smutno som sklonila tvár k zemi. Ghost ma chytil za ruku a položil si ju na koleno. Illness sa odvrátila. Black vzdychol a Animal zafňukal.
„Robím si srandu!" zvolala Fantasy. Celí vyjavení sme na ňu pozreli. „Ghost, Flame, Animal, Illness a Space," recitovala a prechádzala po nás prostom.
„Fantasy!" vzdychla Illness a vrhla sa jej okolo krku. Hneď za ňou ju zavalilo moje telo a potom Ghostovo. Animal sa usmieval pri jej nohách. Space počkal a potom si ju privlastnil na dlhý bozk. Presedeli sme pri jej posteli dve hodiny, kým nás nevyhnali preč. Rozpustili sme skupinu a vrátila som sa do izby. Bola prázdna, keďže Idea ešte stále ležala v nemocničnom krídle. Prezliekla som sa a vybehla za profesorom. Ešte v to poobedie som sa nasťahovala k Energy a Fly šla k Idei. Ani Energy ani Fly neprotestovali. A Idei sa nikto nepýtal. Vybalila som sa a šmarila na novú posteľ. A Energy skočila na mňa. V smiechu sme spadli na zem vedľa seba.
Ďalšia časť so šťastným vyvrcholením tej nepríjemnej situácie.
