Objala som ju, čo ju poriadne prekvapilo.
„Energy, aj ja ťa mám rada! No pre nás všetkých je hrozne ponižujúce, že sme skúmaný niečím, čo nám ani po päty nesiaha. Ľuďmi! My sme lepší, ako ľudia. Vyššia liga! Dokážeme veci, ktoré oni čítajú v románoch. Pridaj sa k nám a spolu im ukážeme, kto má navrch!" podala som jej ruku. Pozrela mi do očí. Nakoniec ma chytila za ruku a usmiala sa.
„Máš pravdu. Po celú dobu ma len využívali a testovali. Nás všetkých! Treba im to vrátiť!" zaškerila sa a spoločne sme sa rozbehli k pracovníkom v bielych skafandroch.
Vojna sa presunula hlavne do spoločenskej sály kvôli priestoru. Vyhrávali sme. Telá pracovníkov padali na zem. Tí v skafandroch mali síce výhodu, no keď im to oblečenie strhli, boli mŕtvi do troch sekúnd. Konečne zomrel posledný a decká ostali zadychčané a spokojné. Niekoľko nás umrelo. Počítala som straty. Blondýnka, chlapec v zelenom tričku, Idea, ryšavý štvrták, Ghost... Ghost! Rozbehla som sa k jeho bezvládnemu telu.
„Ghost! Ghost! Počuješ ma?" otočila som ho a pozrela na jeho zničenú tvár. Kto mu to spravil? „Ghost. Ghost!" kričala som. „Denis! Sakra, Denis! Neumieraj! Prosím!" plakala som a triasla jeho mŕtvym telom. „Niééééééé!" zvolala som a sklonila sa nad jeho tvárou. „Denis," zašepkala som. Nepohol sa. Pobozkala som ho na pery. Nič. Položila som ho na zem a odkráčala. Na chodbe sedela ťažko zranená Illness. Čupla som si k nej. Mala zošrotovanú ruku.
„Illness, prepáč. Rozpútala som túto hlúpu vojnu. Prepáč! Kvôli mne si zranená. Kvôli mne je Ghost a iný mŕtvi! Som hlupaňa! Hlupaňa! Naivné mladé dievča!" vzlykala som. „Nedokážem nič iné iba revať!"
„Sklapni," zasyčala. „Pozri na tých, čo prežili. Prídeš sem po prvý krát a zdá sa ti všetko magické a krásne, no ako pomaly starneš, uvedomuješ si, že niečo nie je v poriadku. Čo sa deje s maturantmi? Kam miznú? Prečo musím byť napojená na prístrojoch, keď trénujem? Každý z nás niečo tušil. Zrazu máš menej voľnosti. Podozrenie. Zúfalstvo. Fantasy neraz vyrábala vojny tou svojou schopnosťou. Skúšala plánovať odhalenie a vzburu, no nikdy jej to nevyšlo ani v tých obrazcoch. Všetci sme vedeli, že niečo nie je v poriadku. Flame... Alica, ty si to dokázala. Vzoprela si sa spontánne celej výskumnej organizácii. To je to, čo nám chýbalo. Ten spontánny plameň, ktorý je v tebe," bodla ma do hrude. „Poďme teraz spoločne hore a mŕtve telá pochováme tu. Štvrtáci už vytvorili silnú bombu. Zožeň všetkých a poďme to tu pochovať!" usmiala sa na mňa. Otvorila som ústa a zvolala: „Hej! Všetci sa teraz presunieme hore! Zožeňte každého živého!" nespúšťala som oči z Illness. Dobehol k nám Space.
„Flame, si skvelá! Idem po ostatných. Animal nesie zranených!" ukázal na koňa, ktorý niesol troch hrdinov. Zbalili sme posledné cenné veci a navždy zamkli izby. Spoločne sme všetci vyšli hore a nadýchli sa čerstvého vzduchu. Celí šťastný sme spoločne stlačili ten piest, ktorý vyvolal obrovský výbuch a pochovali inštitút. Držala som na rukách škatuľu s komiksami, zotri Denisove tričká, niekoľko Fantasyných vecí a svoje šaty a topánky z plesu. Prišla za mnou Waterfall.
„Prepáč, že som hneď útočila. Si super," usmiala sa.
„Ty prepáč. Bola som odporná," položila som veci na zem a padli sme si do náručia. Potom za mnou prišli ostatní. Blahoželali, smiali sa, tešili a rozmýšľali o budúcnosti. Nakoniec pri mne ostali len Illness, Space, Animal a Energy. Teda, aby som bola presnejšia: ostali pri mne Clarisa, Matt, Lucas a Elisabeth. A samozrejme Denis a Zoey (Fantasy) v našich srdciach. Nakoniec, takto to asi malo byť. Však Denis?
KONIEC
Tak... posledná časť. Vďaka tým, ktorí si ho prečítali a vďaka aj tým, čo ma nezabili za nepridávanie príbehu. :)
YOU ARE READING
FLAME
Teen FictionPríbeh o dievčati ktorej katastrofa odhalila to, čo sa v nej ukrýva.