FLAME

13. Časť

Zobudil ma Ghost a spoločne sme utekali do čakárne. Tam sme spolu s Illness, Spacom a Animalom čakali dvanásť hodín. Všetci boli nervózni, že začala rodiť už v siedmom mesiaci. Po dvanástich hodinách vyšla sestrička von.

„Je nám ľúto, ale ani jedna to neprežila..." Svet sa zastavil. Ani jedna... Ani Fantasy, ani jej dcérka... Bolo to ako úder demolačnou guľou. Ticho a tma. Musela som sa oprieť o Ghosta. Čakala som slzy, no neprichádzali. Nemohla som tomu uveriť. Fantasy je mŕtva. Pred očami mi behali spomienky: „Aha! Prváčka! Vyzerá ako vták...Kto ste? Robím si srandu... Flame, ty si bázon!... Mám vás rada!... Som tehotná... Druhý mesiac..." Spomenula som si na jej smiech, na jej plač, na to, keď bola nahnevaná alebo keď mi niečo vysvetľovala. Spomenula som si, ako pre mňa vytvárala rôzne nádherné veci. Zaviedla ma do lesa, k moru, domov... Illness vybuchla do plaču. Space utiekol preč. Animal plakal. Ghostovi sa leskli oči. Pozrela som cez okienko dverí práve vtedy, keď jej zakryli tvár. Zosunula som sa na zem a rozrevala sa. Pritiahla som si kolená k tvári a plakala. Pribehol profesor a keď nás uvidel, došlo mu, že Fantasy je mŕtva.

„Doriti!" tresol päsťami do steny.

Za pár dní sa konal pohreb. Celá škola sa stretla na cintoríne – veľkej miestnosti úplne na spodku celej školy. Namiesto podlahy tam bola hlina a zopár kameňov s menami a dátumami. Riaditeľ povedal zopár viet a potom jej telo v rakve spustili do zeme. Väčšina ľudí potom odišla. Ostali len jej priatelia. Položila som k jej kameňu kyticu fialových kvetov. To isté spravila aj Illness. Space vyzeral, že sa rozplače. Illness plakala a ja som sa poriadne kúsala do líca, aby som nezačala hysterčiť. Animal vzlykal a Ghost ma držal okolo ramien. Vybrali sme sa na odchod.

„Space, ideš?" opýtal sa Ghost.

„Ja... Vás dobehnem," povedal, tak sme ho nechali pri hrobe a odišli. Vyšli sme výťahom na tretie poschodie a odprevadili Illness do poloprázdnej izby.

„Si si istá, že tu nemám s tebou ostať?" opýtala som sa a odpoveďou mi bolo zavretie dverí. Vzdychla som si. Animal odišiel a ostala som s Ghostom sama. Vošli sme do jeho izby a zvalili sa na posteľ. Položila som si hlavu na jeho hruď a konečne plakala, až som od vyčerpania zaspala. Ráno som odišla z izby skôr, ako sa Ghost zobudil. Prechádzala som sa po chodbách a kropila ich slzami.

„Nerev!" začula som. Prudko som zodvihla hlavu. Hlas odnikiaľ.

„Invisible?" opýtala som sa neisto. Zjavil sa tesne predo mnou. Zľakla som sa a padla za zadok. Sadol si oproti mne v strede chodby.

„Neplač už," zopakoval. „Nie si pekná keď plačeš."

„Ako nemám plakať? Umrela mi blízka priateľka!" postavila som sa. Schmatol ma za nohu a trhol. Znova som spadla.

„Skončil sa jej život, nie tvoj, Flame," povedal. Vtom ma niečo napadlo.

„Invisible, ty si génius! Ako ma to mohlo napadnúť až teraz?!" postavila som sa a rozbehla preč. Vtrhla som profesorovi rovno do kancelárie.

„Prečo ste ma na to neupozornili?" zvolala som.

„O čom hovoríš, Flame?" začudoval sa.

„Vašou schopnosťou je predsa oživovanie ľudí, nie? Prečo ste mi nepovedali, že oživíte Fantasy?" bola som nadšená novým nápadom.

„Flame, ako by som ti to vysvetlil...?" začal.

„Poďte so mnou. Vykopeme Fantasy a vy ju oživíte, ako ste vraveli! No tak!" kričala som a ťahala ho za rukáv.

„Flame, to nie je také jednoduché..."

„Ja zariadim všetko čo je potreba. Prosím!" videla som to. Videla som znovu živú Fantasy, ako sa smeje a zabáva.

„Ty hlúpe dievča! Nechápeš, že ja nemám žiadne schopnosti?!" vykríkol a hneď si zakryl ústa.

„Čo... Čože?" zarazila som sa a pustila jeho rukáv. Vzdychol si. Nebolo úniku. Počula som ho.

Trochu nepríjemných situácií... :/
Páči sa zatiaľ? :3