FLAME

12. Časť

Sedeli sme v jedálni a obedovali. Bola sobota a my sme práve boli po náročných nákupoch.

„Baby, ja som tehotná," povedala. Padla mi vidlička s nabodnutým hráškom na tanier. Illness sa zatvárila prekvapene.

„Čo si?" opýtala som sa.

„Som v druhom mesiaci," oznámila a schovala tvár do dlaní. Illness ju objala okolo ramien.

„Kto je otec?" opýtala sa. Vždy sa spamätala prvá a začala rozmýšľať. Mať tak jej schopnosť...

„Space, kto iný? Ale ešte to nevie. Bojím sa! Profesor vravel, že ak má dieťa niekto so schopnosťami s človekom, je to v poriadku, ale keď majú dvaja nadaní dieťa, nemusí byť zdravé. Môže..." preglgla „Môže umrieť," smrkala.

„Nenecháš si ho vziať?" čudovala sa Illness.

„Nie! Je to... Je to kúsok mňa. Nemôžem to zabiť. Nechcem, aby to zomrelo," plakala. Sedela som oproti nej a rozmýšľala.

„Si si tým istá? Robila si si testy?" opýtala som sa.

„Bola som aj u doktorky. Je to isté. Poprosila som ju, aby o tom mlčala a ona to sľúbila.

„Ty budeš mama," vydýchla som. Prikývla. Zaniesla som jej tácku a vrátili sme sa do ich izby.

„Musíš to povedať profesorovi!" rozkázala Illness. „A Spaceovi, samozrejme."

„Máš pravdu," sadla si na posteľ. Položila som jej ruku na bruško.

„Tak tu čaká niečo maličké," poznamenala som. „Ahój..."

„Idem za Sapcom," prudko sa postavila, až sa jej zatočila hlava a zakolísala sa.

„Pozor, sakra!" zavrčala Illness. Šli sme s ňou. Vytiahla som Ghosta z izby a Fantasy za sebou zamkla. Sadli sme si opretí o stenu pri dverách a povedali Ghostovi o čo ide. Bol zmätený.

„To... ako?" opýtal sa.

„No bocianom asi ťažko," poznamenala som a oprela si hlavu o jeho rameno.

„Keď si predstavím, že by si bola tehotná ty, strasie ma," položil mi ruku na brucho.

„Ty by sa ma opustil?" opýtala som sa zhrozená.

„Nie. Jasné že nie. Ja len, že sme ešte strašne mladí. Počkať, ty si tehotná?" stuhol.

„Ghost, my sme spolu nespali," upokojovala som ho. Nepúšťal ruku z môjho brucha. Vydýchol si a pobozkal ma. Illness zavrčala, tak sme prestali. Otvorili sa dvere a vyšla Fantasy so Spaceom. Postavili sme sa. Space bol ešte bledší ako obvykle. Fantasy odišla. Illness utekala za ňou a ja tiež. Dobehli sme ju, keď plakala pri dverách.

„On to nechce. Prehováral ma, aby som si ho dala vziať. Vraví, že máme čas na dieťa. Kričal na mňa," plakala.

„Debil," poznamenala Illness.

„Ako to môže od teba chcieť?!" vyhŕkla som. Fantasy chcela vojsť, no ja som ju chytila za ruku.

„Ešte profesor," pripomenula som. Illness na mňa škaredo pozrela. Fantasy prikývla, tak sme sa teda vybrali do jeho kancelárie. Ich profesor bol celkom mladý, na rozdiel od nášho. Zaklopali sme.

„Ďalej," ozvalo sa. Vošli sme a sadli si na stoličky oproti nemu. Fantasy sedela v strede.

„Profesor, ja som tehotná," povedala. „So Spacom čakáme dieťa." Profesor zbledol.

„Fantasy," zašepkal. Začal rozmýšľať. Dlho bolo ticho. „Koľkí mesiac?" opýtal sa nakoniec.

„Druhý," prevravela. „A Space to nechce."

„Čo nechce?"

„To dieťa. Kričal na mňa," plakala znova.

„Určite je len v šoku. Musíš ho pochopiť. Toto je veľmi nebezpečná situácia. Ktohovie, čo porodíš," krútil hlavou. „Budeš prísne kontrolovaná. Akonáhle bude to dieťa ohrozovať tvoje zdravie, bude zneškodnené. Bez komentára! Teraz choďte za doktorkou. Okamžite!" rozkázal a my sme poslušne šli. S Illness sme čakali v čakárni, kým sa Fantasy nevrátila.

„Zatiaľ je všetkov poriadku," oznámila nám a odišli sme. Prešlo len päť mesiacov, keďzačala Fantasy jednu noc rodiť.bc