Knihomoľka & Biker (SK)

08-Cole Mitchel

Obrátil som sa v posteli, kde na mňa svieti obrazovka mobilu. Ešteže je TikTok nekonečný a je to jediná aplikácia, na ktorej dokážem byť celé hodiny bez toho, aby som si uvedomil tok času. Miestnosť je tmavá a aj keď je len niečo okolo štvrtej, som neskutočne unavený. Vypnem mobil a chystám sa ho položiť vedľa na bezdrôtovú nabíjačku. No len čo to urobím, v ruke mi zavibruje a na obrazovke mi vyskočí, že mi volá Nick. Prevrátim oči. To mi nemohol zavolať za hodinu?

Hovor prijmem a poškriabem sa po zátylku. „Čo horí?" poviem ospalo a podráždene.

„Cole? Príď do knižnice za parkom, je to naliehavé," povedal vážne, akoby naozaj horelo.

Oddialim mobil a pozriem sa na čas, ktorý ukazuje, že je pol piatej. Je to čas, kedy si väčšinou dávam siestu. Hovor som dal na reproduktor a položil som ho vedľa mňa. „Čo je také naliehavé, že kvôli tomu musím ísť niekam do riti?" povedal som s miernym zívnutím.

„Nie! Príď. Prosím. Týka sa to Lucy Whitker a jej priateľa," povedal náhle.

Hlavou mi prebehne, že spomínal pri ceste domov, že mal mať rande. Čo, zablúdil po ceste do knižnice? A ako sa to týka Lucy? „Nemáš mať náhodou rande? S..."

„Aj ja som tu!" povedala naštvane Olívia, keď mi skočila do reči. Vyletelo mi obočie. „Nie, zrušili sme to, pretože dievčatá objavili..." Nick nestihol dokončiť svoj nudný dialóg.

„Make-up? Hazard? Tvoje romantické filmy, u ktorých každú noc plačeš?" Zastavím sa a posadím sa na posteľ, keď mi dôjde, čo povedal. „Počkaj. Dievčatá? Nick..." povzdychol som si s úškrnom, „vedel som, že si kanec, ale netušil som, že až taký." Aj keď ho nevidím, viem presne, ako sa zatváril.

Na druhej strane sa vlečie ticho. „Nick?"

„Som tu a hej, je s nami aj Mia. Pamätáš si ju, však?" stíchol. Mia? Kto je dopekla Mia?

Chvíľu mi trvá, kým naštartujem svoj unavený mozog. Po chvíli mi mysľou prebehne obraz, keď som ju videl neistú v mojej blízkosti, keď stála pri skriniach. „Hej, pamätám. A?"

Počujem, ako prehltol. „Ide o to, že našla list, ktorý odkrýva nové tajomstvá toho, čo sa dialo na našej škole. Pamätáš, keď nám Jake rozprával o tom magorovi?" povedal neisto.

„Kostlivec z American Horror Story? Hej, pamätám sa." poškriabal som sa na obočí. Toto je zlý sen. Prosím, zobuďte ma niekto.

„Daj mi ho!" Dal som mobil ďalej od ucha, keď doň zvreskla Olívia.

„Mia našla list toho maniaka, kvôli ktorému zrušili školský ples, a ja sa ho teraz snažím obnoviť." Z jej hlasu som vycítil hnev a štipku hrdosti.

Prevrátim oči. „A prečo by ma to malo zaujímať? Robte si s tým, čo chcete." Dal som pery k sebe. Vyznelo to horšie než v mojej mysli, ale keď som unavený, nedokážem sa kontrolovať.

„Pretože..." Olívia stíchla. „Pretože... ah, Cole, proste príď. Čau!" povedala frustrovane.

Zložila a jediné, čo sa ozýva z mobilu, je tiché pípanie, ktoré ma privádza do šialenstva. Mám tam ísť? Zaujíma ma to vôbec? Hlavne v takomto unavenom stave by som nemal ísť k ľuďom. Čo ak poviem niečo, čoho budem ľutovať? Navyše sa mi nechce opustiť svoju teplú posteľ.

...

Poflakujem sa pred knižnicou. Toto miesto je mi cudzie. Nikdy som tu nebol a neviem, čo mám čakať. Mám v sebe dva hrnčeky kávy, ale stále to nepomáha. Neistým krokom som vykročil k dverám, ktoré som otvoril. Knižnica má prekvapivo príjemnú atmosféru. Je celá drevená a pôsobí staro. Vojdem dnu a pohľadom nájdem Olíviu, ktorá má ruky vo vlasoch. Okolo nej je rozkročený Nick, ktorý ju pobozkal na čelo, na čo sa usmiala. Prevrátim oči. Hrdličky. Vykročím smerom k nim. „Čaute," pozdravil som otrávene a unavene. „Ahoj," povedali dvojhlasne Olívia s Nickom. „Ahoj," povedala ryšavka tak potichu, až sa obávam, či ma vôbec pozdravila. Už teraz sa to nezačína dobre.