Knihomoľka & Biker (SK)

18-Cole Mitchel

So sklonenou hlavou som vyšiel zo školy spolu s Jakeom.
„A ešte sme plánovali, že by sme si zapretekali. Zobral by som Novu a..."
„A čo?" ozval sa hlas za nami.

Otočili sme sa a zbadali Nicka, ktorý sa objavil nečakane. Zľakol som sa a srdce mi začalo biť rýchlejšie, ale prinútil som sa nezareagovať.
„Máme preteky a pozval som Novu." Hodil som side-eye na Jakea.
„Kedy sme sa dohodli?"
„Práve teraz," povedal s úsmevom.
„Okey-dokey, ja pozvem Olíviu," dodal Nick, pričom sa pozrel na mňa.

Zastavili sme sa pri našich zaparkovaných motorkách.
„Mal by si pozvať Miu," prevrátil som očami a nasadil si prilbu.
„Myslím to vážne. Mimochodom..." nadýchol sa. „Olívia mi vravela, že ryšavka nebola v škole."
Čo? Pokiaľ viem, to dievča nevynechalo ani jeden jediný deň.

„No a? Prečo by ma to malo zaujímať?" povedal som čo najnormálnejším hlasom.
„Pretože ju potrebuješ dostať na ples?" dodal Nick.

Má pravdu. Potrebujem sa k nej dostať, ale to nie je ani zďaleka jediný dôvod. Je v nej viac, než som si zo začiatku myslel. Prehodil som nohu cez sedadlo.
„Kto bude pri vode posledný, je padavka!" milujem súťaženie.
„Ha!" ozval sa Jake tlmeným hlasom spoza helmy, a už naštartoval spolu s Nickom. Tí dvaja sa na seba pozreli cez tmavé plexisklá. Prevrátil som očami a naštartoval ako posledný. Jake ukázal prstami v čiernej koženej rukavici tri, potom dva. Napätie rástlo a pri poslednom prste som dal druhú nohu na držiak a vyrazil rýchlosťou 50 km/h.

Naklonil som sa dopredu a obehol dve autá, ktoré boli blízko seba. Cítim, ako mi na koži chladne vzduch, keď sme sa blížili k vode. Pridal som a už idem 100 km/h, pričom som obehol Jakea a z diaľky vidím Nicka.

Nick, len počkaj! Stlačil som plyn a zo stovky sa stalo 200 km/h. Prudko som zabočil do ostrej zákruty, takmer som sa dotkol zeme, ale podarilo sa mi predbehnúť Nicka. Narovnal som sa a prudko zabrzdil na piesku. Zložil som si helmu, moje vlasy sú spotené a čierne tričko ofúkané vetrom.

Nezvyk, keď mi slnko svieti do očí. Obvykle sem chodíme v noci, keď je vidno len mesačné svetlo, ale aj slnko má svoje čaro. Sledoval som, ako sa z rohu rúti Nick, za ním v tesnej blízkosti Jake. Trvalo im to dlhšie, možno si odbehli na malú a nechali ma vyhrať. Zasmial som sa pre seba a zakryl si oči, aby mi z ich driftovania nenabral piesok do očí.

Pláž je prázdna.
„Ideme?" opýtal som sa, keď chalani už mierili k útesu.
„Cole!" zvolal Jake. „Keďže si bol prvý, máš česť skočiť ako prvý."

Podišiel som k útesu a pozrel sa dole. Vlny narážajú o skaly a tvarujú pobrežie.
„Daj si pozor, aby si netrafil skalu," povedal Jake s úsmevom a Nick sa len letmo pousmial.
„V tom prípade sa uvidíme v pekle," usmial som sa, zatvoril oči a nechal sa ovievať jemným morským vánkom. Voda je nádherne čistá.

Začal som si postupne vyzliekať tričko a nohavice so spodným prádlom.
„Na dennom svetle vyzeráš ako Edward," poznamenal Jake so smiechom. Otočil som sa naňho s bodavým pohľadom, ale neovládol som malý úsmev.
„Utopím ťa," povedal som so smiechom, keď som cúval dozadu, aby som mal dobrý rozbeh.

Pri páde som rozprestrel končatiny do všetkých strán, niečo ako lietajúca veverička. Tesne nad vodou som zadržal dych a ruky spojil do šípky.

Voda ma vtiahla hlboko, kde vidím, ako sa svetlo hrá s povrchom. Vyplávam na hladinu a prehrabol si mokré vlasy.

Odplával som ďalej, keď Jake dopadol ďaleko odo mňa, takmer na skalu. Nemohol som sa nesmiať a plávam som k nemu.

„Pozrime sa, kto sa skoro napichol," zasmial som sa. Jake pokrútil hlavou ako pes, keď sa snaží osušiť, a dal si ruku na srdce.
„Hlboko sa ospravedlňujem," povedal ironicky.

Chytil som ho za hlavu a stiahol pod vodu, až kým jeho ruky nestisli moje príliš silno. Vyplával a šplechol na mňa vodu.
„Si normálny?" zasmial som sa.
„Nie," prikývol Jake.
„Vidno," dodal a obzrel sa smerom k útesu. Pozrel som sa tam tiež.
„Kde do čerta trčí Nick?"
Jake pokrčil plecami.
„Myslíš, že si tam hore našiel nejaké dievča?" zamračil sa.
„Má Olíviu."

Prikývol som. Má síce Olíviu, ale bol by som radšej, keby bol s niekým iným.
„Ja viem," pokrútil som hlavou. To nepochopíš.
„To je jedno."

„Hľadáte ma?" takmer som vyskočil z kože, keď sa za nami ozval Nickov hlas.

„Do riti, Nick!" chytil som sa za rýchlo bijúce srdce, zatiaľ čo Jake sa len pousmial.
„Máš dnes podozrivo dobrú náladu. Obvykle som to ja, kto si z vás robí srandu." Jake sa usmial.
„Je to preto, že viem o tebe najtajnejšie tajomstvo," prevrátil som očami.
„Never všetkému, čo ti povie Nova," zasmial sa a štuchol ma do ramena.
„Takže nie je pravda, že si skrytá citlivka?" zasmial sa a ja s ním. Typická Nova. Len preto, že som s ňou ako dieťa pozeral Levieho Kráľa a plakal, keď Mufasa zomrel, to zo mňa ešte nerobí citlivku. Nie som Nick.

Objal som Nicka okolo ramien.
„Pôjdeš nám po veci, princezná?" Všimol som si jeho červeň od hanby.
„Uvidia ma nahého." povedal zahanbene.
Prikývol som.
„Máš z nás najlepšie telo," poznamenal som so smiechom a štuchol ho, keď začal plávať k brehu.
„Mal by si byť naňho príjemnejší."
Prevrátil som očami.
„Je to pravda," dodal Jake s úsmevom a začali sme plávať k brehu, keď sa Nick vrátil.

...

Idem na motorke a nech robím, čo robím, myšlienkami som stále pri ryšavke. Čo sa jej mohlo stať, keď sa neukázala v škole? Keby som vedel, kde býva, šiel by som ju pozrieť. Do riti, ani táto jazda ma neprinúti myslieť na niečo iné. Buchol som po riadidle a znova sa sústredím na cestu. Chalani ma už dávno opustili, a aj keď vyšli prvé hviezdy a slnko zapadlo, stále cítim potrebu jazdiť. Nie je to len životný štýl, je to moja vášeň, ktorá mi pomáha zvládať náročné dni.

Keď zvieram riadidlá na mojej Aurore a cítim, ako podo mnou duní motor, mám pocit, že všetko ostatné zmizne. Tie myšlienky na ňu, na ryšavku, by sa však nedali vyhnať ani keby som šiel 300 km/h. Niečo na nej mi stále nešlo z hlavy. Možno je to jej nedostupnosť a možno niečo iné, čo zatiaľ nedokážem popísať.

Zaparkujem do dvora, kde majú naši čierne auto, a s Aurorou zájdem úplne dozadu pod strechu. Skontrolujem na nej, či nepribudli nové škrabance z mojej nebezpečnej jazdy, ale vyzerá, že je v poriadku. ,, Ďakujem za jazdu krásavica." pohladím ju po podvozoku.

Vypnem síce motor, ale nie moje hlučné myšlienky.