Knihomoľka & Biker (SK)

20-Cole Mitchel (Part 2)

Odtiahol som ju do našej triedy a čakal, kým sa ukľudní. Nenávidím, keď plače. Chcem ju objať a držať ju v náručí tak dlho, ako sa dá, ale držím sa späť. Prekrížim si ruky cez hruď, snažiac sa zachovať si svoju povesť. Nikdy nevieš, kedy ťa niekto podrazí. Aj keď ju poznám už pár mesiacov, stále neviem, či jej môžem veriť. Jediné, čo som nechal jemné, je môj hlas: „Ryšavka... čo sa stalo?" Nechcem ju vystrašiť. Z očí jej vyjdú ďalšie slzy a ja sa musím pozrieť preč, pretože mi trhá srdce vidieť ju v takomto stave. Položím ruky na jej ramená, ktoré sa trasú pod mojím dotykom, a vzlyky, ktoré sa snaží zadržať, sa ozývajú po celej miestnosti.

„Shhh, bude to v poriadku, okej?" Jej telo sa trasie ešte viac, a každou sekundou ju chcem viac držať pri sebe, aby sa ukľudnila. „Pozri sa na mňa," povedal som jemne a zdvihol jej trasúcu sa bradu k mojim očiam. Jej svetlohnedé oči sú teraz červené a opuchnuté od sĺz, a niečo vo mne sa láme spolu s ňou. „Keď sa ukľudníš, porozprávame sa o tom, čo sa stalo. Budem len počúvať. Bez odsudzovania." Chcel som to povedať tvrdšie, ale jej oči a slabé prikývnutie ma zastavili. Nenávidím, že sa o ňu tak starám. Všetko by bolo ľahšie, keby som ju nikdy nestretol, ale teraz je na to už príliš neskoro. Robí ma slabým a zraniteľným.

...

Každé jej slovo o otcovi ma bodlo priamo do hrude. Vlastne to vysvetľuje, prečo nebola v škole. Nezaslúži si takúto bolesť. Nezaslúži si žiadnu bolesť. Kde je tvoj úsmev? Prešiel som si rukou po vlasoch. „Povedala si to ešte niekomu?" Pokrútila hlavou, a ja som len prikývol. Dobre, takže o tom viem len ja. To si nikto nevšimol, ako veľmi trpí?

„Tvoj otec nemá právo hádzať vinu na teba," povedal som vážne. Nič lepšie mi v tejto chvíli nenapadlo. „Chránil ťa?" Zasmial som sa pre seba. Tak to určite. Keby mám dcéru a kvôli tomuto idem do basy, nikdy by som jej to nevyčítal a postaral by som sa o to, aby si to nikdy nemyslela. Krv mi začína vrieť v žilách, ale musím sa držať. Pristúpil som k nej bližšie.

„Ty za to nemôžeš, jasné?" Sledujem, ako sa jej oči stretli s mojimi a vidím v nich novú farbu - zelenú. Má také krásne a hrejivé oči. Zahryzol som si do líca a chytil ju za ruku, pretože si nedokážem pomôcť. „Poď. Niekam ťa zoberiem." Jej ruka je menšia a jemnejšia v porovnaní s mojou. Páči sa mi pocit, ktorý vo mne vytvára, ale stále sa pri nej cítim slabý.

Vyviedol som ju von zo školy a zastavil pri motorke. Dal som jej na hlavu moju čiernu helmu, v ktorej vyzerá neodolateľne. Je to jediná helma, ktorú nosím, lebo je prvá, ktorú som na túto motorku beriem. Hm. Možno jej predsa len nakoniec verím.

„Kam ideme?" spýtala sa jemne, s trasľavým hlasom od plaču. Chcem, aby na všetko zabudla, a toto je jediný spôsob, ako ju k tomu prinútiť. „Uvidíš." Poklepal som na zadné sedadlo a ona si sadla. V jej modrých skinny džínsoch a zakasanom bielom tričku, ktoré jemne presvitá jej čierna podprsenka, vyzerá ešte krajšie. Jediné, čo by ju ešte zlepšilo, by bol úsmev na jej jahodových perách, ktoré si nervózne hryzie.

Naštartoval som a zvuk dunivého motora mi vyvolal zimomriavky. „Pevne sa ma chyť!" zakričal som cez hluk motora. Vnútri mi lietajú motýle, keď sa o mňa oprie a obopne ma rukami okolo pása. „Nakláňaj sa so mnou, kapiš?" pozrel som sa na ňu a v jej očiach som zahliadol strach. Uškrnul som sa. Neboj sa, Ryšavka. Ten strach rýchlo pominie. Časť mňa chce ísť pomaly a jemne, ako mi radil Nick, ale ak pôjdem moc pomaly, nedostanem od nej ten výsledok, ktorý chcem.

Vyrazil som plnou rýchlosťou. Vietor mi fúka do vlasov a cítim pevný stisk jej rúk okolo môjho pása. S každou zákrutou sa jej ruky zarezávajú viac a viac, až nakoniec cítim, ako sa trochu uvoľnila. Usmial som sa. Konečne.

Zahol som do ostrej zákruty v rýchlosti 200 km/h, cítiac adrenalín. Je to z motorky, z nebezpečnej jazdy a... z nej. Jej ruky sa posúvajú vyššie k mojim pľúcam, kde mi doslova berú dych, a aj v tejto rýchlosti sa čas spomalil. Rýchlo som na ňu pozrel do spätného zrkadla a nemôžem sa neusmiať, keď vidím, ako má hlavu naklonenú do strany. Moja helma na nej vyzerá neskutočne sexi. Slnko sa odráža na ceste a ja spomaľujem, keď dorazíme na miesto.

Zaparkoval som na strmých skalách, pričom sa motorka jemne šmykla, pričom mi prúdi do žíl ďalší adrenalín. Zložil som jej helmu a spod nej vykukli rozcuchané ryšavé vlasy, ktoré jej spadli do tváre. Jemne som jej ich odhrnul za uši, pričom brušká mojich palcov sa šuchli po jej jemnej tvári. Si roztomilá, keď sa červenáš. Chytil som ju za ruku. Chvíľu som sa bál, že mi ju odmietne, kvôli tomu, čo zažila. „Pripravená?" prikývla.

Vediem ju cez červené dvere do miestnosti s discoguľou. Mávnem na baristu, ktorý na mňa kývne s úsmevom. Parket a pesnička Lady in Red od Chrisa De Burgha sú len naše. Páči sa mi jej prekvapený výraz a to, ako si zakrýva ústa rukami. Chytil som ju za ruku, ktorú som si obmotal okolo môjho krku, zatiaľ čo tú druhú som si dal do mojej veľkej dlane. Voľnou rukou som ju chytil za boky a pritiahol ju bližšie k sebe. Kývol som na baristu, ktorý vypol svetlá a nechal svietiť len discoguľu. Začali sme sa hýbať do rytmu pomalej pesničky. Naklonil som sa k jej uchu, kde som zašepkal: „Ani nevieš, aká si nádherná vo svetle reflektorov."

Nadýchol som sa jej vanilkovej vône. Nechcem jej ublížiť, tak som sa trochu odtiahol, vytvoriac medzi nami priestor. Jej bledohnedé oči žiaria a konečne sa usmieva. Zobral som jej ruku a zakrúžil s ňou okolo seba. Jej ryšavé vlasy sú neskutočné. Vo mne to horí a mám veľkú túžbu ochutnať jej jahodové pery. Keď ju vezmem na ples, toto bude naša pesnička. Nič nehovorí, ale je mi to jedno, pretože jej tvár mi hovorí všetko, čo potrebujem vedieť. Pesnička dohráva ale stále spolu tancujeme. Moje oči padnú na jej jahodové pery a oddialim sa. Nechcem ju pobozkať!