Knihomoľka & Biker (SK)

23- Mia Lowson

Pomaly zaspávam, keď si všimnem siluetu muža pri mojej posteli. Mávnem rukou a otočím sa na druhú stranu. Musím si už konečne upratať veci zo stoličky. Zrazu si uvedomím, že balkónové dvere sú otvorené dokorán. Rýchlo sa posadím na posteľ a kričím z plných pľúc, keď zbadám muža stojaceho vedľa mňa. Priloží mi ruku na ústa, ale aj napriek tomu môj krik neutícha. Kto to, do pekla, je?

„Pšš! Prestaň kričať a nič sa ti nestane," prehovorí tichým a zároveň hrozivým hlasom.

Zrýchlene dýcham a prestanem kričať, hoci adrenalín mi stále prúdi žilami. Snažím sa upokojiť.

„Nikto nie je doma. Si tu sama... skoro," uškrnul sa a vytiahol nôž, ktorý mi priložil ku krku. Hrôzou sledujem jeho každý pohyb. V tej tme takmer nič nevidím, a to mi naháňa ešte väčší strach. Ak by sa vzdialil, stratila by som ho z dohľadu úplne. Nenávidím ten pocit slabosti.

„Pamätáš si, ako ťa otecko zachránil pred tým chlapcom z baru?" Zasmial sa, a mne zovrelo hrdlo. Ako to môže vedieť? Má s tým niečo spoločné? Kľačím na posteli úplne v jeho moci.

Stiahol mi ruku z úst, no nôž stále drží priložený na mojom krku. Bojím sa čo i len pohnúť. Tá spomienka je stále živá, zatvorím oči pevne, akoby som ju mohla vymazať.

„No tak, s tebou nie je žiadna zábava!...Tvoj otec ťa ochránil pred mojím synom."

Jeho synom? Môj dych sa ešte viac zrýchlil, keď presunul nôž nižšie, k miestam medzi moje kľúčne kosti.

„Hmm, si ako ja, Mia. V škole som bol ten najobľúbenejší, ten, ku ktorému všetci vzhliadali." znie jemnejšie, ale moje vnútro horí. Nenávidím jeho dotyky. Čo ak sa mi stano znova?

Nechápem, kam tým smeruje, ani ako to súvisí s tým, čo sa stalo. Chcem to vôbec vedieť? Pevne mi zovrel vlasy v pästi, až nedokážem zadržať výkrik. Facka, ktorú mi vylepil ma páli na líci.

„Povedal som: žiadny krik!" Z jeho pevného hlasu mi naskočili zimomriavky. Zrýchlene dýcham a studený pot mi steká po tele.

„Tvoj otec..." naklonil sa k môjmu uchu, „...ma obral o všetko. O slávu, prachy... aj o ženu." Zasmial sa, keď vidí ako ma pri tom striaslo. „Presne tak. Tvoja matka mala byť moja. TY si mala byť moja. Ale on...," náhle zvážnel, „...ten skurvysyn ma o všetko pripravil!"

Neotváram oči. Nedokážem ich otvoriť. Cítim, ako mi uchopil bradu a silno ju stiahol, nútiac ma, aby som sa naňho pozrela. Zovrel ju tak silno, až cítim ostrú bolesť. Moja ruka sa reflexívne zatne v päsť a moja myseľ horí. Čo sa to deje?

„Sledoval som ťa na každom kroku. A keď si išla s tou kravou do klubu, videl som svoju príležitosť. Môj syn mal za tebou vojsť s kamarátmi. Mal ťa odtiaľ vyviesť a... spraviť ti dieťa..." priložil nôž k môjmu bruchu, kde naň jemne pritlačil a ja som sykla od bolesti. ,,..Moje vnúča, ako odplatu tvojmu tatíkovi za to, že ma po zvyšok štúdia šikanovali. Nebolo by to pekné prekvapenie, hmm?" povedal ostro. Slzy mi stekajú do dlhého čierneho trička, ktoré mám na sebe.

Po tých slovách mi srdce bije tak rýchlo, že mám pocit, že mi vyskočí z hrude. Nôž presúva nižšie, čím ma ešte viac desí a zastal pod mojím tričkom. Dych sa mi zastavil takmer úplne a pokrútim hlavou. Nie! Prosím Nie! Nedokážem to vysloviť nahlas. Čo je so mnou zle?

„Samozrejme, tvoj otecko všetko pokazil. Nenávidím ho za to," zúri a ja nedokážem zadržať slzy. Nenávidím ten pocit bezmocnosti.

Počujem, ako si rozopína nohavice a ja namiesto toho, aby som to využila a utiekla sedim pred ním v slzách neschopná sa čo i len pohnúť. „Nemal som tú príležitosť s tvojou matkou, ale s tebou..."

Chytí ma pevne za hrdlo, až mi berie vzduch a cítim jeho hnusné ruky, ako ma odhaľujú. Moje nohy sa spametali a kopem všade naokolo, no muž si na ne sadol. Chcem kričať a ujsť, keď moje tričko je zo mňa úplne preč.

„Si presne to, čo potrebujem. Krásna po matke a sprostá po otcovi. Myslíš si, že Colovi na tebe záleží?" Zasmial sa, akoby to bola absurdná predstava. Nerozumiem. „Vychutnám si ťa a potom si urob tehotenský test, baby!" zakričal mi do ucha. Stuhla som a so žmurknutím mi vypadnú ďalšie slzy.

Nenávidím tento pocit. Nikdy som sa necítila taká zraniteľná a bezradná.  Cítim, ako jeho ruky prechádzajú po mojom odhalenom tele. Je to odporný pocit. Jediný, kto sa ma môže dotýkať je Cole! V tom vytočím číslo na Cola, ktoré mi dala Olívia. Ešte pretým, než som šla spať som sa pozerala na jeho fotku, ktorú som vyfotila, keď mal na sebe jeho motorkársku helmu. Je to taktiež fotka, ktorú som si dala na jeho kontakt.

Potrebujem ťa viac než kedykoľvek predtým. Telefón som hodila pod vankúš voľnou rukou a modlím sa, aby to zdvihol. Muž ma pevne zovrel za hrdlo a silno ma položil na posteľ, na čo vykriknem a na líci mi pristane ďalšia facka. ,,Pro-s-sím." vyšlo zo mňa, ale muž ma ignoruje a znova ma umlčal. ,,Sklapni!"

...

Muž si zapol nohavice, zatiaľ čo ja ležím bezmocne na posteli, nahá, v slzách. Celé telo ma bolí a nenávidím sa za to, že moje telo chce viac. Prečo? Čo je so mnou zle? Moje telo ma zradilo. Celá sa trasiem. Nenávidím to, aká som slabá.

Počujem, ako sa otvárajú balkónové dvere. „Ryšavka?" Jeho hlas znie tak vzdialene, ledva ho počujem cez tlkot krvi v mojich ušiach. Je mi zima. Chcem ujsť. Alebo zomrieť.

Cítim jeho teplé ruky, ako ma ťahá k sebe za moje ramená. „Shhh, budeš v poriadku." Objal ma pevne, ale nedokážem sa emocionálne pripútať. Cítim sa prázdna. Moje telo sa stále trasie. Skryjem si hlavu do jeho ramena, ako sa zlomím v slzách. Cítim jeho ruku v mojich vlasoch. „Shhh, držím ťa. To nič, ryšavka. Som tu," utešuje ma, ale v hĺbke duše ho nenávidím. Mal si prísť skôr. Mala som bojovať! Vzlykám, až celá izba naplní mojím ostrým plačom. Hladí ma po chrbte, čo ma trošku upokojí.

...

Cole ma vzal do vane. Objímam svoje kolená, na ktoré mám položenú hlavu, a upieram zrak na dvere. Čo ak sa vráti? Čo ak ma znova znásilní?

„Hey... shhh, som tu, nič sa ti nestane." Položím hlavu späť na kolená. Jeho dotyk je jemný, keď mi umýva hlavu, ktorú mi masíruje so šampónom na jeho prstoch. Napriek tomu, že sa vo vnútri rozpadám na kúsky, jeho dotyk prináša aspoň malú úľavu. Dal si dolu oblečenie a posadil sa za mňa s nohami rozkročmo. Voda, ktorá bola po môj pupok je teraz po moje prsia. Nečakala som, že ju tak vytlačí, ale je mi to jedno. Jemne ma drží za bradu, núti ma oprieť sa oňho. Nenamietam.

Masíruje mi vlasy jahodovým šampónom, zatiaľ čo ma druhou rukou jemne drží za krk. „Veľa som premýšľal o tom, čo si mi v minule povedala. O tom chlapcovi z baru a tvojom otcovi." povedal opatrne.

Celá som stuhla. Nemôžem zniesť jeho ľútosť, je to to posledné, čo teraz potrebujem.

„Uvedomil som si, že si silná. Prežila si toho veľa a napriek tomu si mi zavolala, hoci si povedala, že už s mužmi nechceš nič mať." Jemne mi masíruje hlavu a stále ma drží. Prečo som mu vlastne zavolala? Nepamätám si. Jediné na čo si pamätám bolo, ako som mala pocit, že sa povraciam, keď do mňa prišiel. Celá som sa triasla. Znova si pevne zatvorím oči, ako ma v nich pália slzy.

Prikývla som a pozrela sa naňho s červenými i opuchnutymi očami. Jeho sivé oči sa stretli s mojimi a jemne sa usmial. Vyzerá nádherne, osvetlený svetlom z kúpeľne, ktoré okolo neho vytvára akúsi auru. ,,Si krásna." šepol hlbokým hlasom, z ktorého sa červenám.

Očami si prezerám jeho pevnú sánku, ktorú zdobí malý úškrn. S prstami mi jemne utrel slzy a naklonil hlavu ku mne. ,,Sľubujem, že ťa ochránim." jeho hlas je pevný a vidím mu na očiach, že to myslí vážne. Nemôžem rozprávať a len prikývnem.

„Čo ti beží hlavou, keď sa na mňa pozeráš?" pošepkal hlbokým hlasom, zatiaľ čo som si zahryzla do pery.

Čo mi beží hlavou? Nenávidím sa za to, že ťa chcem. Chcem, aby si vymazal tie nepríjemné spomienky a nahradil ich tebou. Chcem ťa cítiť, zvnútra aj zvonku.