Láska cez internet ✔

17.)

Keby som mala zrekapitulovať posledných šesť mesiacov jedným slovom, bolo by to šmuha. Jedna veľká šmuha. Robím niečo, počom som netúžila. Áno,moje sociálne siete sú zaspamované mojimi selfies, ale byť fotomodelka? Nikdy.Opakujem NIKDY.

Môj sen bol vyštudovať dizajn, nájsť si fajn prácu a pracovať. Neskôr si otvoriť svoju vlastnú agentúru.

Ale teraz som tu.Osvetlenie ma skoro oslepuje,veľký ventilátor robí efekt vetra,kým som ja v strede na stoličke v koženom crop-tope a modro-čiernej pásikavej sukne.Do rytmu nám tu hrá pesnička od Rihanny.

Kým je okolo mňa najmenej desať ľudí, môj pohľad venujem jedine Diegovi. Fotografovi, ktorému vďačím za toto všetko a môjmu oficiálnemu priatelovi.

*Flashback *

,,Budeš perfektná, zlatíčko."výsmešným tónom zaštebotala Ellie. Zavrčala som.Bola som naozaj nasratá.Kvôli posratej stávke teraz musím ísť na konkurz.

,,Daj mi pokoj.Na čo som sa to dala? "Pýtala som sa samej seba, zatiaľ čo som parkovala svoje auto pred niečim,čo vyzeralo ako bývalý sklad.Striaslo ma pri pomyslení,že tam budem musieť ísť.

,,Nabudúce sa nedávaj do stávok, že vydržíš vypiť viac panákov ako ja. "Mrkla na mňa. Pretočila som nad ňou očami.V zrkadle som si upravila vlasy a vyšla z vyhriateho auta.Pod čiernou čižmou mi sneh zaškrípal.Posledný krát som sa pozrela na Ellie,a zbadala som ako sa pobavene usmieva.Tá mrcha.

Vyrovnala som sa a istým krokom som prešla cestičou ku skladu.Keď som prišla dovnútra,musela som pootvoriť ústa.

Aj keď to tu bolo tmavé,svetlo skrz okien robilo nádherný inýmni priestor.Bolo to tu rozdelené najviac na tri izby,plus kúpelňa.

V jednej miestnosti,kde som práve stála,bolo asi tridsať dievčat,zväčša ryšaviek a blonciek.Keď som si ich prezrela,moje sebavedomie mi kleslo o pekných pár priečinok nižšie.

Každá bola niečim krásna.Jedna extra dlhá ryšavka mala nádherné veľké zelené oči.Tá na ľavo od nej mala perfektný tvár pier.Iné zase boli štíhle pričom som sa pozrela na svoj nie malý zadok.

Zrazu ma prepadol strach.Všetka energia ktorú som chcela dať do toho,zmizla.Bola som presvedčená,že keď tam prídem,dám zo seba to najlepšie,čo mám.Teraz som v sebe mala len hnusný,zvezujúci strach.

Chcela som sa otočiť a odísť,no keď som sa otočila,do prsa mi narazila niečia ruka.Zahrešila som,pretože som nemala na sebe bundu-len maslový rolák- a vďaka tomu som ucítila horúci tekutinu vsiakovať sa do jemných tkanív svetra.

,,Au!"Vykríkla som z prívalu bolesti,ktorá pochádzala zrejme od čaju.
,,Je mi to ľúto!Naozaj.Prepáč!"zdvihla som hlavu,keď som započula európsky prízvuk.

,,Mne je to úplne jedno!Kam si sa pozeral??"Pozrela som sa mu nenávistne do očí a sveter si dvomi prstami odťahovala od kože.

,,J-ja...Musím ísť."Pokrútil hlavou a chcel okolo mňa prejsť,no hnev vo mne mi zatemnil mozog.
Chytila som jeho plece,čím som mu zabránila v odchode.
,,Kam chceš ísť?!TEN SVETER NEBOL LACNÝ a popálil si ma!"Zahanbene sa pozrel do mojich očí.
Zeleň jeho kukadiel ma nachvíľu onemela.Ústa som trochu pootvorila,no ako som si uvedomila čo robím.

,,Takže ..?"Dala som si ruku vbok.
,,Uh-uh..Mohla ..mohla by si prísť..-"Poškriabal sa na bicepse.,,..Dnes na kásting?"Môj zmätený pohľad ho musel rozosmiať.

,,Chápeš?Aj tak si asi prišla na neho.Potom by si ma mohla počkať a ja by som ťa vzal ako odškodné na kávu?"

,,J-ja..práve som bola na odchode.A..a myslím,že káva neodškodný."

,,Dobre,takže sme dohodnutý."zaštebotal s uličníckym úsmevom.
          ***

A to bol len začiatok.Myslím,že do tej reklamy ma vzali len vďaka nemu.

Hlas našej maskérky nás vyrušil.Stála kúsok odo mňa,s mojím mobilom v ruke.
,,Sue?Volá ti Ju-" hneď som ju prerušila.Panika vo mne nasrastala.

,,Áno!Jeremy mi mal dnes volať ohľadom ..Tej ponuky."Rýchlo som sa postavila zo stoličly,sukňa sa mi stiahla až pod kolená,srdce som počula vo svojich ušiach.Cítila som na sebe Diegov spýtavý pohľad.Snažila som sa ho ignorovať.Dobehla som k žene s mojím mobilom,vytrhla som jej ho z rúk a rýchlo sa pozrela na ID volajúceho.

   JUSTIN stálo v strede obrazovky.

Príjmla som ho.Srdce mi znovu búchalo,no nie tým zlým spôsobom.

,,Sue?" Jeho hlas bol ako malého chlapčeka.

,,Hneď som tu."Viem,že moje správamie bolo drzé,no nemohla som si pomôcť.Len pri jeho zvuku hlasu,mi v bruchu poletovali motýle.

Odišla som do šatne s lenivým úsmevom na tvári.

,,Vieš,ide o dnešok."
A vtedy mi úsmev zmizol.

---------
Ste moc nahnevané? :(
ZNOVU mi to dlho trvalo,no ...mala som dopísať asi štvrtku z časti a nemohla som sa k tomu dokopať.No novú časť sa nesmierne teším
V týchto posledných častiach budú často flashbacky,len aby ste vedeli:)

Je mi naozaj ľúto,že na poslednej časti je "len" deväť vote :/
tak teraz ,prosím,aby som vedela komu sa príbeh ešte páči,dajte '*'(hviezdičku:3 :D)