7. časť
Tréner zapískal a štyria študenti vedľa seba skočili do vody peknú hlavičku a keď sa vynorili, začali plávať kraula. Neboli to žiadny profíci, ale šlo im to lepšie ako napríklad takému Liamovi vedľa mňa. O mne teraz reč nie je. Síce v tom nie som profík, ale viem to. Tak ako všetko. Až ma to niekedy otravuje. Alebo skôr vždy. Ale čo sa dá čakať od anjela?
„Kto toto vymyslel?" vzdychla som.
Liam sa uškrnul: „To vieš, študenti majú málo pohybu."
„Jasné. To ja usúdim či mám málo pohybu."
„Nie je pohyb ako pohyb." povedal a zaškeril sa. Chcela som do neho rypnúť ale nestihla som, lebo tréner zapískal a zatiaľ čo tí plavci vyšli, my sme skočili. Ledva som si stihla nasadiť tie malé smiešne okuliare. Akoby nestačilo, že musím mať tú čiapku. Aspoň nás nenútili dať si celé plavky a tak som si mohla dať tie svoje obľúbené čierne.
Len čo som ucítila, že som sa bruchom takmer dotkla dna, vyštartovala som hore. Vynorila som sa a videla, že všetci sú už predo mnou. No veľmi som sa tým nezaoberala, lebo dôležité bolo preplávať na druhú stranu, spraviť kotrmelec, odraziť sa a rovnako kraulom doplávať späť v čo najlepšom čase. Alebo v limitovanom čase, keď sa jedná o nie moc dobrých plavcov. Toto všetko sa známkuje. Ako ja nemám rada pondelky. Obzvlášť tento, keďže som zistila až včera večer, keď mi Gabe napísal, že piatok oznamovali plavecké cvičenia na budúci týždeň a na náš ročník vyšiel práve tento deň. V piatok som si príjemne zdriemla a cez víkend nám Cassie vybavila malý výlet, takže s Liamom sme si len esemeskovali.
Odrazila som sa a plávala späť. Ako nám vraveli, teraz sme mali zvoliť rýchlejšie tempo a tak som tam bola za kratšiu dobu. Bola som druhá, Liam štvrtý. Vyplazila som ju jazyk a vyšla von skôr ako by ma bol schopný stiahnuť späť do vody.
„O 'Davesová dávajte pozor čo sa okolo vás deje." napomenul ma učiteľ, „Len zbytočne zdržujete."
Lebo tá sekunda, o ktorú som neskôr vyštartovala ako ostatní ho musela bolieť. Pretočila som očami a postavila sa dozadu.
Pozrela som von oknom. Vonku bolo upršané počasie, akoby bola jeseň. A to už bola jar, aj keď na stanovačku teda nebola najteplejšia noc, no prežili sme bez ujmy. Rada by som to ešte zopakovala. Raz dva sme prišli zasa narad a učiteľ úspešne odignoroval môj otrávený výraz. Ešte jedno kolo a už tú gumenú čiapku roztrhnem v zuboch. Chcela som čiernu, no takú už nemali a ušla sa mi akási metálová sivá. Liam mal tmavomodrú, takmer čiernu. Vždy lepšie ako to čo som mala ja. Pozrela som na neho a povzdbudivo sa usmial. Nasadili sme si okuliare a na písknutie odštartovali tretie kolo. Tri boli povinné, aby sa zapísali časy a ostatné boli dobrovoľné. No len čo skončil každý svoje tretie kolo, tréner vyhlásil: „Dnes si dáme štyri! Žiadne odvrávanie!" zaručal.
Prebodla som ho pohľadom.
„Liam, prosím, zabi ma. Udus ma. Nemusí to byť dôstojné, ja už hlavne nechcem plávať." vzdychla som. Liam sa zasmial a vzal ma do náručia.
Ako na potvoru sa pri nás zjavila Megan.
„Aspoň niečo vieš poriadne, O 'Davesová. Vyberanie priateľov tam rozhodne nepatrí. Rovnako ako farby na vlasy."
Prívesky sa priškrtene rozosmiali a ja som každej jednej venovala nepekný pohľad.
„Len aby ťa nestiahla pod vodu tá tvoja hlúposť Megan." vrátila som jej to a vzala Liama za ruku a radšej sa vybrala ku Gabeovi, keďže Mike plával.
„Tipujem, že si jej to pekne natrela, lebo keby bola ozbrojená, už máš nôž v chrbte." rypol pobavene Gabe, aj keď mňa reči o Megan vonkoncom nezaujímali. Ona mi tam ten nôž zapichla dávno.
