1. časť
*Hailey*
Naposledy som si potiahla a potom som ohorok rozšliapla. Nejak mi tie cigarety prestávajú chutiť. Rovnako ako tá fľaša vodky vedľa mňa. Ó Bože, kedy sa toho zbavím? Vydýchla som tabakový dym a sledovala ako sa pomaly nesie k oblakom a potom postupne mizne. Znova jeden deň úplne o ničom. Sedela som na starých schodoch pred chátrajúcim rodinným domom a opierala sa o zábradlie. Vytiahla som balíček žuvačiek a jednu si dala do úst. Skontrolovala som čas na displeji telefónu. Fajn, prvú hodinu som už zmeškala. To bola matika. Vstala som a oprášila si červenú károvanú košeľu uviazanú okolo pása. Okrem toho som mala čierne legíny a biele tričko s hrubými ramienkami a obrázkom s palmami v kruhu spredu. Hnedé vlasy som mala ako vždy rozpustené. Nerada som nosila účesy.
Po pol hodine sa predo mnou objavila známa budova školy. Vošla som dnu a práve bola hodina.
„Óha, slečna Hailey O 'Davesová sa tu aj ukázala." podpichla ma učiteľka, ktorú ozaj že nemám v láske. Vlastne je to moja matematikárka.
Vzdychla som a otočila sa k nej.
„Čo si o sebe myslíte? Že môžete robiť čo chcete?" premerala si ma, „Meškávate na hodiny, smrdíte ako popolník a navyše, ak sa nemýlim, ste opitá."
„Moja opitosť vyzerá inak."
„Nebuďte drzá!" zdrapla ma za golier a viedla uličkami do triedy. Teraz som si spomenula, že máme hodinu s triednym. Ach. Doslova ma strčila do triedy.
„Pán Tomson, ja už nie som schopná tolerovať jej správanie!" od hnevu sa celá triasla. Vytrhla som sa z jej zovretia a sadla si na svoje miesto.
„Ja to s ňou vyriešim, Slowová."
„Nevyriešite! Tak ako vždy!"
„Prosím vás, ja mám hodinu." po celý čas hovoril úplne kľudne. Spolužiaci sa uškŕňali nad Slowovej správaním. Tá zúrila až sa z nej parilo. Otočila sa na päte a s veľkým treskotom sa rozlúčila. Triedny po mne pozrel, no nepovedal nič. Vrátil sa k výkladu nového učiva.
„O 'Davesová zas zahviezdila." ozvalo sa zozadu a ja som po chalanoch škaredo zazrela.
Chalan napravo, vyšportovaný blondiak s hnedými očami a krásnym chrupol sa zaškeril. Volal sa Ted. Vedľa neho sedel, pre dnes ako za trest, lebo obyčajne sedí úplne vzadu a sám, najväčší grázel na škole, dalo by sa povedať, ak nerátam Mikea. Minulý mesiac svoj výtvor premaľovával celý týždeň, no ešte stále presvitá spoza nástenky na zadnej stene. Bol to nejaký grafit a sprejoval ho tam po tom, čo mal nejakú stávku s Mikeom a on prehral. Vraj či je dosť odvážny na to, aby niečo vytvoril priamo tu v škole. Mal svetlohnedé vlasy, po stranách kratšie, a na koncoch dlhších vlasov mal blond melír. Jeho oči boli povšimnuteľné už z veľkej diaľky. Boli modré ako ranná obloha. Usmial sa.
Otrávene som sa otočila späť a snažila sa sústrediť na výklad. Možno nebol až taký dobrý nápad prísť do školy podnapitá, no snažím sa tej vodke prísť znova na chuť. Zbožňovala som vodku, no postupne mi prestala chutiť, tak ako cigarety. Všetko sa vytrácalo. Všetky závislosti a zlozvyky. A preto som bola stále nervóznejšia.
Hodina skončila pomerne rýchlo, keďže som prišla uprostred nej. Učiteľ si ma zavolal vedľa do kabinetu a nechal pootvorené dvere. Samozrejme, zvedavci ako Ted už načúvali.
„Hailey, si veľmi pekné dievča, v škole ti to ide, tak prečo toto robíš? Prečo si nenecháš prehovoriť do duše? Chceš skončiť ako Michael alebo Liam?"
Pohľad mi padol na toho grázla.
„Ale ja nerobím nič zlé. Len vymeškávam hodiny. Nepoškodzujem všetko, čo mi príde pod ruky trápnymi farebnými sprejmi. Nemlátim sa s inými. Nekradnem."
