8. časť
Liam bol v kúpeľni a utieral dvere a ja som umývala podlahu na chodbe. Kuchyňa už bola uprataná, no prešli dobré dve hodiny. Moje šaty a Liamove tričko sa prali v práčke.
„Celkom som si na tú jahodovú vôňu zvykol." zavtipkoval a ja som sa uchechtla.
„To bola len menšia pomsta." žmurkla som.
„Myslím, že múka bola lepšou variantou." povedal naoko odute.
„Ale vajce bolo poruke." mykla som plecami a mop odložila bokom.
„Takže ty takto." povedal, handru nechal na zemi a prešiel po čerstvej umytej podlahe ku mne.
„Teraz som ju umývala." zamrnčala som.
„Tak nebudeme robiť zbytočné stupaje." povedal a oblapil ma a odrazu ma už držal na rukách a bral ma do mojej izby. Bála som sa, že sa neudrží na schodoch a spadneme, no zvládol to.
Vošli sme do mojej izby a Liam zatvoril dvere. Následne ma uložil na posteľ a už bol obkročmo nado mnou. Privlastnil si moje pery a cítila som, ako do seba dokonale zapadli. Rukami mi vyhŕňal tričko a hladil ma po mojej holej pokožke. Keďže som len letné domáce šaty, mal to o to jednoduchšie. Jeho nohavice poputovali za mojimi šatami a znova ma zaplavil horúcimi bozkami, zatiaľ čo ja som mu rukou zašla do vlasov. Pálenie medzi lopatkami sa nedalo ignorovať.
„Ani nevieš ako ťa milujem." zašepkal a potiahol mi ušný lalôčik. Usmiala som sa.
„Rovnako ako ja teba." povedala som kým sa znova nezmocnil mojich pier. Rukou mi zašiel do podprsenky, následne po bruchu dole a zastali sa na mojom stehne. Vzdychla som a on sa spokojne usmial.
Boli sme tu jeden pre druhého. Poznala som ho už tak dlho, no až teraz sa mi vplavil do života ako veľká vlna. Urobil ma šťastnou. Nepotrebovala som sa utápať v liehu. On bol mojou drogou. Cassie mala pravdu. A bolo nespravodlivé, že on o mne ešte toľko veľa nevedel.
No bola som pripravená mu to povedať? Riskovať? Dôverovala som mu natoľko aby som vyzradila aj to najväčšie tajomstvo čo ma ťaží. Iní by mu neverili. Môžem mu veriť ja?
Milujem ho. To stačí.
„Liam." vzdychla som, od pálenia som nevedomky ohla chrbát. Odtiahla som sa od neho a príjemné pálenie ma nútilo privrieť oči. Nie. Teraz sa musím sústrediť. Keď som to už raz začala, musím to dokončiť.
„Musím ti niečo povedať." povedala som už normálnejším hlasom. Boli sme len kúsok od seba a vpíjali sa do očí toho druhého.
„Možno... možno to bude znieť šialene, ale kebyže viem viac, vysvetlila by som ti to lepšie."
„O čo ide?" spýtal sa. Naozaj mal úprimný záujem. To je hádam to najlepšie na celej veci.
„Ako ti to mám povedať?" vzdychla som beznádejne.
„Proste to povedz." nabádal ma.
Mierne som sa zamračila: „To mi neuveríš."
„Posnažím sa. Vieš, že ja..."
„Som anjel." vyhŕkla som. Ostalo dlhé mučivé ticho a len sme sa dívali navzájom do očí.
„Čo?..." vyšlo z neho.
„Som anjel. Božské stvorenie. Všestranne talentované v oblasti umenia a hudby, či spevu. Taktiež mám dobrú kondičku." uškrnula som sa. Liam sa posadil a ja tiež. Stále zo mňa nespúšťal zrak. Premeral si ma. Dával si dve a dve dokopy. Dokonca som si myslela, že som mohla počuť ako sa mu točia v hlave kolieska.
