Otvorím oči. Všetko je zaliate svetlom z lampy. Strop je svetločervenej farby a sú na ňom namaľované zlaté kvietky. Na protiľahlej stene je množstvo obrazov a zrkadiel. Úplne všetky majú hrubý čierny rám. Toto nie je moja izba. Ja doma nemám obrovskú posteľ ani stôl so zrkadlom. Aj keď je pravda, že som vždy chcela no pri mojom šťastí mi tam stále niekto bude oxidovať. Vedľa postele sa nachádza ešte malý nočný stolík z dubového dreva. Na ňom je váza s kvetmi a pri nej poskladaný lístoček. Vezmem ho do rúk a prečítam – Ty hlúpa hus! Načo si lozila von za búrky. Chceš aby ťa trafil blesk? Ty si ešte horšia ako tí tupci čo máš doma. So všetkou nchápavosťou James.- Po prečítaní som si lístoček strčila do adného vrecka na mojich rifliach. Žijeme síce v divnom svete plnom kúzelných bytostí ale nežijeme v staroveku. Dokonca ani v stredoveku.
Dobre teda, kde asi tak môžem byť ak nie som doma a k tomu ma tu čakal pekný odkaz od bračeka? Buď som v raji alebo v pekle. A toto mi ako raj nepripadá. Na môj vkus príšerne veľa zrkadiel. Hlavne tu ani nepočujem hrať žiadných anjelikov na harfách ani tu nikto nehrá žiadne náboženské pesničky alebo niečo podobné.
Keďže v nebíčku javne ešte neznečisťujem prostredie musím byť v možnosti označenej ako možnosť B. A to je zlé. To je veľmi veľmi zlé. To by znamenalo, že sa nachádzam.
„Piči! Prečo mi to už zase nejde!" ozve sa zničoho nič hluk z chodby. Pre všetku moju zvedavosť zdvihnem ten svoj lenivý zadok a prejdem k dverám. Otvorím ich a vystrčím hlavu na chodbu. Napravo tma naľavo nie. Asi desať metrov od dverí si osôbka v zelenom obíja hlavu o stenu.
„Čo to robíš?" udivene zdvihnem obočie.
„Odrbávam si hlavu o stenu. Si slepá?" odvetí nevrlo.
„To je veľmi zmysluplná činosť." Pokrčím plecami, zavriem dvere od izby kde som sa prebrala a vydám sa smerom k tmavej časti chodby.
„Počkaj!" vykríkne zrazu. Otočím hlavu smerom k nej a čakám čo chce. „Ty si tu nová však? Od dnešného rána."
„Hej som. A kde to vlastne trčím?."
„No kde asi v zámočku na rozkvitnutej lúke."
„Aha jasné a aj jednorožce tu poletujú."zasmejem sa no ona nevyzerá, že by ju to dajak pobavilo abo niečo .
„Ty máš rada jednorožce?" spýta sa a ja prikývnem. Schytí ma za ruku a ťahá ma i ďalším dverám na chodbe. Tie sú celé čiernej farby a posypané javne trblietkami. Rozkopne ich a vrúti sa do miestnosti. Uprostred stojí stvorenie podobné poníkovy lenže má k tomu roh medzi očami. No tak fajn nad očami a krídla. Čo to kurva je?!
„Ahoj. Ja som Kya a ty?" spýta sa ma to. Okamžite zvriesknem ako na lesy a schovám sa za tú ... no ... dajme tomu Zvonilku.
„To naozaj?" zdvihne to čudo jedno obočie ak to tak smiem nazvať. „Nikdy si nevidela pegaso-jednorožca?" zasmeje sa nadomnou a ja vystrčím časť hlavy spoza Zvonilky.
„Ty ma nezješ?" spýtam sa. V tom obe vybuchnú od smiechu. Ha ha ha! To je také vtipné.
„Uznávam, hlúpa reakcia ."
Preriem sa po miestnosti. Celá je svetlejšia a väčšia. Vedľa dverí sa nachádza obrovitánska posteľ, po jej ľavej strane nočný stolík. Stena oproti posteli je vlastne skriňa slušne veľkých rozmerov . Potom sa tu nachádza ešte pár zaujímavých vecí. Hlavne je tu okno! Áno je tu okno!
„Povedzte mi, ako je možné, že kôň má väčšiu izbu ako ja?!" zamračím sa nad tým.
„Mám vám prehodiť izby?" s nadšením poskočí Zvonilka . Kya len kývne hlavou.
„Tákže. Pripraviť sa jedno kúzlo sa nesie." Zaškerí sa a vytiahne malú dračiu paličku . Hlava draka je mierne presvietená namodro a v tlame draka akoby sa hmýril modrý oheň. Niečo si zašepká a drakove oči zasvietia načerveno. Odrazu sa ozve obrovský rámus a nábytok z mojej a Kyinej sa prehodil.
„Jéj ďakujem! Mám väčšiu izbu ako ty!" ukážem na nechapajúco na mňa pozerajúceho jednorožca. Ja si začnem poskakovať na mieste a radovať sa z výmeny.
„Vraj som ja divná." Prehodí si svoju striebornú hrivu na druhú stranu.
„Ľudia sú naozaj zvláštny."Začnú nadomnou obe krútiť hlavami. Pche, ja som k tomu ešte tá normálna. Sú aj divnejší odo mňa.
Nakoniec po pár hodinách odišli pozrieť tú izbu kde som pôvodne mala byť ja a pustili si film Poslední jednorožec. Netrvalo dlho a chodbou sa začali šíriť zvuky krokov.
„Zvonila! Bruceová! Okamžite poďte sem!" zrúkne naštvaný hlas. V tom sa otvoria aj moje dvere a do miestnosti napochoduje vysoká bytosť celá v čiernej. Teda až na vlasy. Tie sú totižto niečo medzi jahodovo-blonďavou a svetlozlatou. Oči má tmavomodré, podobné ako mala Snehulienka.
„Teba ponám, počkaj kto len si." Ačne premýšlať a medzitým docvála aj Kya a na nej sa viezla pokojná víla.
„Zvonila okamžite mi vysvetli čo si zas robila s mojou dračou paličkou, ktorú som ukradla tatkovy Šmolkovy!" zvrieskne po nej Wer zhodí ju na zem.
„Ja som bytová dizajnérka!" vyhlási kým lezie nazad na fialového tvora.
„Nie si nič!" Ja ti vládnem a nebudeš robiť nič čo ti neprikážem!"
„Som slobodná bytosť a budem si robiť čo chcem!" Tie slová ale Wer natoľko naštvú, že sa chystá Zvonilke odzvoniť.
„Nie!" vykríknem, schytím do ruky pohár s vodou, ktorý neviem ani kedy sa na stole objavil a vylejem ho na Wer tá stihne len posledných síl zakričať, že ma preklína a následne z nej ostane iba kôpka šiat a hŕstka popola. Prečo z nej ostal popol? Hm, no to je jedno.
Keď bolo zlo eliminované na trón nastúpila Zvonilka a po boku jej stál Denis, ktorého prinútila aby už mu Cameron nikdy nerobil make-up. Pirátka Anne nakoniec skončila po boku Andošíka aj keď všetko smerovala k tomu, že si uloví Jamesa no ten nakoniec spáchal samovraždu aby mohol robiť s Wer v pekle prasačinky. Ja som ostala doma s Camom a Samom. A čo Ben a jednorožec. Tý sa do seba bezhlavo zamilovali. Po dlhom prosení nakoniec Zvonikla urobila z Kye človeka. Tá sa práve sladko obíjma s Benom ktorý jej šepká sladké rečičky ako „Kya Lana, máš rada anál?"
--------------------------------------------------------------------------------------------
Tak a máme tu aj druhú časť. Tá mi príde o ničom a nudná. No ale snáď sa to bude niekomu pozdávať. Ospravedlňujem sa za chyby. Bude rada za každý komentár a vote. No aký máte na toto názor? Malo by cenu ešte niečo podobné napísať? Ďakujem všetkým čo ma s tým hneď pri prvej časti neposlali do no každý nech si domyslí.
PS: neviem či je bežné aby mal kôň obočie, ale tak či onak Kya je jednoducho originál :D
-Kathie
YOU ARE READING
Dreamland
FantasyDreamland, príbeh o všetkom a vlastne o ničom inšpirovaný jedným bláznivým snom. Alebo aj názorná ukážka čo vznikne pri prehnane dobrej nálade skríženej s hyperaktivitou a pokazenou klávesnicou... Venované pegaso-jednorožcovy ... Varovanie! Čítajte...