Dreamland

Dreamland - 10.časť

Dokončím ďalší monológ o udalostiach z mladosti. Niektoré z krpcov už zaspali, iné sa odišli hrať. Zostali len najstarší Werini potomci a najmladší Kyin.

„Bude to ešte dlho?" zamrnčí Dasha zosúvajúc sa z pohovky.

„Už nie. Počuli ste skoro všetko dôležité. Nemám vám čo povedať. Až na ..."

„Až na čo?" skočí mi do reči a všetci sa zatvária veľmi zaujato. Neodolala som a musela som sa rozosmiať. Tie pohľady boli nezaplatitelné. Znova sa pohodlne usadím, nadýchnem sa a pokračujem.

„Stalo sa to len niekoľko dní po Werinom návrate medzi živých. Zvonilka bola ešte v poriadku. Spokojne kraľovala po boku so svojím oddaným Denisom a všetko bolo priam dokonalé.

...

Cameron s Benom hrali piškvorky čo bolo dosť podozrivé. Keby som mala náladu aj by som sa snažila zistiť o čo im ide. Lenže nač sa zbytočne pozastavovať nad ich IQ? Ešte ma rozbolí hlava. Pretočím stránku v módnom katalógu. Dobre v našej rodine sa dejú čudné veci. Ja a móda? Nevadí. Asi mi Kya niečo primiešala do čaju.

„Kathie pomôžeš mi oholiť chrbát?" zaprosíka Cam. Zdesene naňho pozriem.

„Prosím?" zaklipkám mihalnicami a nechuťou sa ošijem v kresielku. „Nebudem ti holiť tvoje chlpy! Ak si si nevšimol nemám práve náladu aby na mňa vypadol slon."

„Slona tam nemám! Iba gumíkov, gombičky, pendreky, špendlíky, gumičku, kúsok bagety." Začne vymenúvať profidérnosti zamotané do chĺpkov a vláskov.

„Tvoje hygienické návyky ma prekvapujú o niečo viac ako znechucujú. Mohol by si so sebou niečo konečne urobiť. Niet divu, že ťa nikto nechce."

„Hlavne ty si medzi všetkými žiadaná." Odvrkne urazene.

„Ja som žiadaná! Len sa hanbia dať to najavo. Vieš?"

„Zlatíčko po tebe ani pes neštekne."

„Náš bývalý po mne stále brechal. Aj ma kúsal. Takže si protirečíš."

„Idem ja radšej za Samom. On ma ľúbi. Aj chrbátik mi oholí." Vypochoduje hore schodmi. Som jediná komu neprídu moji bratia normálny?

„Buďte pozdravený dvojnožci." Vo dverách sa zjaví fialovo vlasá stvora. Dobre. Uznávam. Na ňu niekedy ani oni nemajú.

„Čo ťa sem privádza? Okrem Bennyho?"

„Hm, teším sa na Halloween." Povzdychne si a zvezie sa do vedľajšieho kresielka.

„Vieš, že je pomaly až o polroka?"

„Tak si spravme karneval. Jeho sezóna nie je až tak ďaleko. Dobre. O pár mesiacov viac. Ale v minulosti bol len nedávno."

„Zbláznila si sa?"

„Nie. Veď je to úplne normálne."

„Úplne normálne. Asi ako jedlo v chlpoch jedného z mojich bračekov."

„Už si ho tam znovu dal? Hovorila som mu, že mi to vadí v posteli. Len nech si počká! On sa ešte dočká!"

„Už nie si s Benjaminom?"

„Som. O kom hovoríš ak nie o ňom? To mi je jedno. O chvíľku som späť." A už je preč. S hráčmi piškvoriek na seba nechápavo pozrieme. Niekde hlboko vo vnútri môjho červeného srdiečka ucítim strach. Strach z jej myšlienkových pochodov. Plus nechuť. Len tá pramení v uschovávačoch jedla. Popravde, mnohé sa vysvetluje . Napríklad prečo nemajú skoro nikdy hlad a ako je možné, že aj pri objeme toho čo jedia priberajú.

To už ale vtrieli do izby Kya s košom plným kostýmov.

„Láska čo chceš robiť?" spýta sa jej s obavou v hlase jej drahá polovička.

„Obliecť vás do kostýmov. Logicky asiže keď tu mám kôš." Vyberie z neho niekoľko kusov a každému jeden podáva. „ Kathie ty budeš panda. Benny bude kocúrik. Denis záchodová kefka, Sam kvietok." S nechuťou sa do toho nasúkame. Hoci nemáme na výber keďže si niekde zohnala aj plameňomet, ktorý mal mať akože hasič.

Najhoršia časť ešte len príde. Keď sú všetci oblečený a dôkladne namaľovaný nastáva časť na tanec. Kolo, kolo mlynské nemôže chýbať. Práve vo chvíli pádu sa roztvoria dvere. Ladným krokom si dnu nakráča Wer aj s Tokajským v pravej ruke.

„Môžete byť šťastný vaša vyvolená sa dostavila." S tými slovami si nasadí korunku, priblblo sa usmeje a aj s fľaškou zamáva ako pravá dáma.

„Jasné. Šťastný ako blchy s najväčšou opileckou mrchou pod slnkom." Odvrkne jej niekto stojací za mnou.

„Samuel, správaj sa slušne! Inak ti otrhám vžeky lupienky a budeš len zelená neforemná tyčka." Zavrčím naň namosúrene.

...

„Potom udalosti nabrali omnoho divnejší spád no také veci ešte nie sú pre vás." Ukončím ďalšiu časť rozprávania.

„Hovorila si nám už o vraždách, o tom ako sa niektorý z nás narodili a o tom ako si to starý rodičia rozdávali a toto nie je pre nás?" pobavene zdvihne Jamienka obočie. Čisto jak deduško vyzerá.

„Nebodaj by ste to vyskúšali a ja by som mala problém." Pokrčím plecami. „Na dnes by toho už stačilo. Idem pripraviť niečo na večeru." S tými slovami sa pomaličky odoberiem do kuchyne.

----------------------------------------------------------------------------------------------------

Po xy rokoch je tu nová časť. Uznávam je o ničom. Ale, bola niektorá z častí o niečom? Nezdá sa mi akosi. Síce je kratšia, ale dúfam sa bude páčiť. Ďakujem za všetky prečítania a vote. Bola by som vďačná a rada ak by ste napísali komentár s vašim názorom prípadnými pripomienkami. Ďakujem.

Majte sa krásne a nepite moc. 

-Kathie